Žili sme v socializme: Helena (68)

od Redakcia
862 pozretí

Klady a zápory socializmu v mojom ponímaní

Pohromou socializmu bolo, že sa do vedenia strany a štátu dostali mnohí nesprávni ľudia, príliš revoluční, netaktní, bezohľadní, pomstychtiví, neskúsení bez profesionálnych skúseností, ale aj nerozhľadení, bez pocitu sociálneho cí-tenia a diferencovaného posudzovania, a často aj nevzdelaní. Veľkou chybou socializmu bola tiež izolovanosť od vonkajšieho pokrokového a moderného sveta a násilné potláčanie náboženských slobôd a presvedčenia.

Stranícki funkcionári trpeli velikášstvom a nenahraditeľnosťou, a to na všetkých stupňoch. Verili len politike diktatúry proletariátu a zásadám jej strany. Príliš ich nadnášal pocit, keď sa ich ľud bál a mal pred nimi umelo vytvorený veľký rešpekt, zmiešaný so strachom. V 80. rokoch minulého storočia v straníckych radoch neustále prebiehali politické čistky, postihy, preverovanie kádrov, natláčanie straníckej marxistickej ideológie, ateizmu, prenasledovanie jednotlivcov s odlišným politickým zmýšľaním a konaním. Toto všetko negatívne pôsobilo na obyvateľstvo.

Členovia mnohých rodín boli pre svoj svetonázor zbavovaní pracovných funkcií, ich deti sa pre protichodné zmýšľanie nemohli dostať do škôl alebo boli z nich predčasne vyradené, a tak nemohli rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti v prospech spoločnosti. Za stranícku neposlušnosť sa kládli stranícke tresty, odsúdenia, vznikali represálie, v 50. rokoch 20. storočia sa konali nespravodlivé popravy, a to vo vlastných straníckych radoch.

Paradoxom bolo, keď ešte v tom istom politickom režime, v ktorom komunistická strana odklonených občanov stíhala a trestala, následne ich re-habilitovala, a zase trestala tých prvých. Prostý človek bol z takejto politiky zmätený, unavený, bol na ňu alergický, lebo nevedel rozoznať, kedy robí dobre alebo zle, alebo nevedel predvídať, kedy mu čo uškodí.

Kladnou stránkou socializmu bol hospodársky a sociálny rozvoj. Socializmus odstránil vykorisťovanie človeka človekom, zbavil bohatých obrovských majetkov, ktoré prevyšovali potreby blahobytu. Bez konfiškácie a znárodnenia majetku bohatým by nebol býval možný proporcionálny vývoj životnej úrovne pre obyčajného človeka. Chybou však bolo, že sa to dialo veľmi rýchlo, brutálne, bez diametrálnych rozdielov a posudzovania jednotlivých, od seba odlišných, prípadov, veľakrát neuvážene, necitlivo až drasticky.

Každá zmena prináša svoje obete, bez ktorých by nebola možná. I moja rodina bola obeťou počiatočného nástupu socializmu a veľa si vytrpela. Vývojom však predsa len nový režim začal prinášať aj pozitívne zmeny, čo bolo cítiť v raste životnej úrovne v rodine i v dedine.

Socialistický štát bol v absolútnom područí komunistickej strany, jej ideológie a svetonázoru, čo bolo aj jedným z dôvodov jeho zániku. Do svojej politiky nepripustil žiadny odklon od vytýčených straníckych smerov, ani žiadny moderný prúd vyspelého západného štátu alebo pokrokového sveta vôbec.

Pozitívom socializmu bolo vytvorenie podmienok pre ekonomický rozvoj krajiny a citeľné zvýšenie životnej úrovne. Mohutný a prudký nástup industrializácie, združstevnenia a spoločného hospodárenia na veľkých celkoch pôdy prinášali pribúdajúce sociálne istoty a prácu pre všetkých. V období socializmu nastal rozmach priemyslu, poľnohospodárstva, investičnej výstavby, ako aj pokrok vo všetkých ostatných odvetviach národného hospodárstva.

Nežná revolúcia vystriedala socializmus

Rok 1989 znamenal politický prevrat tzv. Nežnou revolúciou, čo znamenalo definitívny koniec socializmu. Jeho zánik prišiel tak rýchlo, ako rýchlo prišiel aj jeho zrod. Udialo sa to nečakane, i keď k nemu v posledných rokoch citeľne
a viditeľne spel.

Chybou socializmu bolo, že sa neskoro spamätal z izolovanosti a nutnosti prijať spoluprácu s pokrokovým svetom, i keď sa už mnoho pozitívnych prvkov pokročilej doby postupne aplikovalo. Svojím skostnateným, konzervatívnym postojom a ideológiou sa už nedokázal udržať pri moci, ani sa už nedokázal obhajovať na verejnej scéne.

Tlak nastupujúceho kapitalizmu a trhového mechanizmu zmietol socializmus ako domček z karát. Nastalo však obdobie tvrdého potláčania a znevažovania výdobytkov tohto režimu v celej spoločnosti. V návale prichádzajúcich zmien sa razom zabudlo na všetko pozitívne, čo socializmus pre spoločnosť priniesol. Či to bolo správne, ukáže doba budúcich generácií. Po Nežnej revolúcii v nových časoch nastupujúca generácia už nepoznala, ako sa socializmus rodil, a čo znamenalo bojovať proti biede, chudobe, útlaku, nedostatku a veľkej zaostalosti.

Smutné je, že ľudia v súčasnosti v nedostatočnej miere prejavujú záujem o skutočné poznanie socializmu v jeho kladoch i záporoch. Nepoznajú bývalú roztrieštenosť, či už poľnohospodárskej alebo priemyselnej výroby, vykorisťovanie, nechcú vedieť, čo prekliesnil a priniesol socializmus. Nevedia, čo je to ráno vstávať v chudobnej rodine, nemať si čo dať do úst a ísť do školy bez raňajok a bez desiaty. Veru mnohí, najmä mladí nevedia, čo je to zobudiť sa ráno v studenej izbe a do vonkajšieho mrazu si omotať z handier onuce, a detské nohy si obuť do tenkých a studených gumákov, či ísť skoro ráno najskôr do studeného kostola na omšu, a potom hneď do školy. Nevedia, čo je to mať celú zimu omrzliny na prstoch a pätách, ktoré sa potom dlho hoja a postupne si z nich odlupovať svrbiace chrastičky. Skutočne, bez nadsadenia som všetko toto v detstve zažila spolu so svojimi sestrami v našej chudobnej rodine.

Robotníci, ktorí mali šťastie sa zamestnať v okresnom meste, na železniciach alebo na majeroch veľkostatkárov, nepoznali až takú neúprosnú biedu, hlad a nedostatok. Nepoznali ju ani veľkí a strední roľníci, lebo netrpeli ne-dostatkom. Ja som ju v mojej chudobnej rodine na vlastnej koži zažila, a preto mi nedá súhlasiť s toľkým zatracovaním a odsudzovaním socializmu, ktorý našu rodinu, ale aj dedinu, vytiahol z biedy.

Nástup socialistického režimu považujem za nutnosť, potrebnú zmenu politického režimu, bez ktorej by sa nebola chudobná zaostalá dedina s množstvom úzkych políčok premenila na rozvíjajúcu sa, prosperujúcu a modernú dedinu. Zásluhou socializmu zmizla nekonečná bieda prostého človeka. Život roľníka, i keď s odretými pätami, v spoločnom hospodárení konečne nadobudol zmysel, zmenilo sa jeho zatvrdilé myslenie. Mohol sa pohnúť z miesta, dosiahnuť dostatok vo vyššej životnej úrovni, vzdelanosti, kultúrnom i v spoločenskom živote.

Generácia, ktorá sa už narodila do vyspelej modernej spoločnosti, nemá záujem načúvať o minulej, v ťažkých podmienkach pretrpenej dobe. Nemá záujem o nej ani diskutovať, dozvedieť sa, respektíve uveriť, čo spôsobilo nevyhnutný obrat. Nepripúšťa zásluhy socializmu, nechce uveriť, že práve on posunul pokrok doby. Naopak, v médiách i na internetových stránkach ho odsudzuje a v spoločnosti bezhlavo naň útočí. Verí iba demagógii, že socializmus bolo len nutné zlo, ktoré treba vykoreniť a nič si z neho do budúcnosti nezobrať. To je klamná a nepodložená domnienka.

Či dnešná vyspelá spoločnosť kapitalistického zriadenia sa nerodila na základoch toho odsudzovaného socializmu? Aj keď v súčasnosti v televízii dávajú filmy z počiatkov budovania socializmu a ťažkého života pred ním, v kapitalizme, kto si to z mladej generácie pozrie, zamyslí sa a uverí, že to skutočne tak bolo? Ale bolo to tak a veľmi tvrdo sa dosahovali výdobytky, na ktorých dnes staviame, ale už v inom spoločenskom zriadení.

Dnešní mladí a mladší ľudia, aj keď pri prepínaní televíznych kanálov vidia, že beží starý film o ťažkom živote a postavení najmä na dedine, nepozrú si ho, nevenujú mu chvíľku pozornosti. Hľadajú moderné žánre, akčné filmy, krváky, porno filmy atď. Taká je už doba. Nikomu sa nič nedá nanútiť, pokiaľ na to sám nepríde a nepochopí. Ľahšie je posudzovať, odsudzovať, živiť nenávisť a odpor, ale skutočnosť, ako sme sa dostali k vysokej životnej úrovni, si málokto dá vysvetliť a tomu aj uveriť.

Denne vidieť v uliciach mesta či dediny vandalizmus, vytrhané mladé nasadené dreviny, vylámané ploty, znehodnotené nové železničné podchody, pomaľované nádražia a budovy divokými grafitmi, vylámané lavičky, znehodnotené a rozbité pomníky na cintorínoch, v parkoch, vykrádanie áut, bytov, predajní a dalo by sa ešte ďalej pokračovať. Prírodu devastujú veľké kopy odpadu v jarkoch ciest a potokov. Či si dnešná generácia takto predstavuje demokraciu a poriadok v kapitalizme? Je to dôsledok skutočnosti, že v mladom veku nezažila biedu, a že dnešný dostatok spoločnosť vybudovala aj na základoch socializmu.

Keď sa v dnešnej dobe potrebuje obyčajný človek dostať na odborné zdravotné vyšetrenie v ambulancii polikliniky, musí sa už v skorých ranných hodinách postaviť pred jej hlavný vchod. Už od piatej hodiny ráno si musí pacient aj v zime vystáť poradie na časenku, aby sa mu vôbec ošetrenie ušlo. Časeniek býva vydaných iba limitovaný počet a tí, ktorým sa neujde, aj keď čakali od piatej ráno, musia ísť domov.

Pacient si môže termín ošetrenia objednať, však za deväťeurový poplatok (čo už medzičasom neplatí – Z. P.). Potom musí čakať aj niekoľko týždňov, kedy sa v kalendári ambulancie objaví jeho objednaný termín. Teda nie ošetrenie vtedy, keď ho pacient bezprostredne potrebuje, ale až keď podľa zápisu objednávky v ambulantnom kalendári príde na neho rad. Je to veľký krok vzad.

Zavedeným zdravotným poriadkom trpí tak pacient v pracovnom pomere, ako aj pacient na starobnom dôchodku. Takýto poriadok socializmus nepoznal. Každý, kto do polikliniky ráno prišiel, bez ošetrenia alebo vyšetrenia z nej neodchádzal a lieky si v lekárni vyberal bez poplatkov.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články