Zdroje nákazy

od Peter Takáč
633 pozretí

Koronavírus nie je čínskym vírusom, ako sugeruje nahý kráľ Donald Trump. Týka sa totiž nás – našho spôsobu života a toho, čo sme na planéte spôsobili.

Zničením prirodzených životných podmienok organizmov rozvojom nášho priemyslu, sme dali do pohybu vírusy, o ktorých sme možno ani nevedeli, že existujú. Teraz, keď sa dostali do styku s nami, čudujeme sa, ako k tomu došlo a pátrame, kto za to môže.

Aby politici nemuseli prevziať zodpovednosť za hľadanie riešení, populisticky sa jej zbavujú na úkor tých druhých. Matteo Salvini obvinil afrických imigrantov, Irán a ruská televízia tvrdili, že bol vytvorený Trumpom, Trump obvinil Čínu a Čína zatkla blogerov, ktorí o epidémii informovali.

Sonia Shahová, ktorá sa zaoberala pôvodmi nákaz ako je ebola, či SARS, vníma COVID-19 ako zatiaľ posledný z rady patogénov, ktorých sa za posledných 60 rokov objavilo asi 300, a to na dovtedy nevídaných miestach: ebola v roku 2014 v západnej Afrike, pričom sa na kontinente predtým neobjavila, Zika na americkom kontinente, a iné nové druhy prenosných chorôb spôsobených kliešťami a komármi, či patogénov odolných voči antibiotikám.

Až 70% týchto patogénov pochádza z tiel divokých zvierat. Ako sa teda zo živočíchov, ktoré sú vo svojom habitate takmer neškodné, stal zhubný zdroj nákazy? Masívnym rúbaním stromov v hlbokej džungli vyháňame živočíchy z ich prirodzeného prostredia a tlačíme do blízkeho kontaktu s nami. Napríklad, netopiere, ktoré v nich sídlili, sa nevytratia, ale lietajú do našich dvorov a záhrad.

To následne uľahčuje náš styk s nimi a zvyšuje príležitosť pre ich lovenie, obchodovanie, či samotný blízky kontakt s nimi. Takto sa napríklad netopierie sliny na ovocí stali zdrojom nákazy eboly. Opakovaný kontakt od seba vzdialených zvierat a ľudí a pomalé rozširovanie sa mikróbov im totiž umožňuje adaptovať sa na nové prostredie a stať sa ľudskými patogénmi.

Ako hovorí Shahová, proces tejto premeny nie je nový, iba sa urýchlil. Začal už s neolitickou revolúciou, keď sme narušili prirodzené prostredie divokej zveri kvôli jej ochočeniu a pestovaniu plodín. Z tých raných období ľudských dejín pochádza tuberkulóza, z neskorších zas osýpky, ktoré nás naďalej neprestávajú trápiť. Infekčné choroby tu s nami teda vždy boli a budú, pretože žijeme na planéte plnej mikróbov.

Na druhej strane je zjavné, že pandémiám sa zabrániť dá, pretože sú vytvárané ľudskou činnosťou. Pomohlo by, ak by sme zredukovali ničenie habitatov divokej zveri, aby mikróby, ktoré na nich žijú, na nich aj ostali. K presunom zvierat na nové miesta prispievajú podľa Shahovej aj dopady klimatických zmien, pretože ich nútia unikať z neobývateľných oblastí. Nevieme teda povedať, aký mikrób môže byť zdrojom ďalšieho patogénu, no vieme, čo proces tejto premeny poháňa.

Vedci už lokalizovali potenciálne globálne ohniská, kde by sa mohli objaviť nové zdroje nákazy, a preto sa snažia aktívne mapovať a sledovať zmeny, ku ktorým tam na mikrobiologickej úrovni dochádza. V prípade potreby by sa na základe tohto sledovania mohli navrhnúť nové lokálne, alternatívne spôsoby správania, ktoré by znížili pravdepodobnosť zmutovania mikróbov na patogény.

Takýmto programom by sa malo dostať dostatočnej podpory, aby sa problémom pandémií predchádzalo a nie sa iba dodatočne hasili. Trumpova vláda podobný program Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb stopla, takže je v súčasnosti financovaný agentúrou USAID a ďalšími agentúrami a akademickými inštitúciami z celého sveta. Škrty v sektoroch prevencie a ochrany verejného zdravia sú vždy riskantnými krokmi. O to väčšími v čase stále častejších dopadov klimatických kríz na životy obyvateľov Zeme.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Foto: Ničenie prirodzeného prostredia v Ugande. Zdroj: Wikimedia.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články