Uletená závislosť

od Martin Beličák
615 pozretí

„Ryanair je náš dlhodobý, stabilný partner, tento rok oslávime v októbri 15 rokov, odkedy začal prvýkrát lietať z Bratislavy, 6 rokov tu má aj svoju základňu. Sme radi, že po 4 mesiacoch uzemnenia flotily kvôli koronavírusu mohol opäť začať lietať z Letiska M. R. Štefánika. Vyjadril sa v sobotu v tlačovej správe letiska Bratislava generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.

Ako pristúpiť k leteckej doprave na Slovensku z hľadiska udržateľnosti dopravy? A prečo sa doprave, obzvlášť leteckej, nevenujú environmentálne hnutia na Slovensku? V Európe predstavujú priame emisie z leteckej doprave 3 %. Toto číslo nevyzerá ako naliehavý problém, je však veľmi zavádzajúce. V dôsledku toho, že sa vypúšťanie spalín z leteckých motorov deje vo vysokej nadmorskej výške, môže byť vplyv 1,9 – 4,7 násobne vyšší, v závislosti od typu lietadla a nadmorskej výšky. Okrem toho, kým emisie zo spaľovania uhlia v Európe klesajú, emisie z leteckej dopravy rastú. V tomto roku sú emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy o 70 % vyššie ako v roku 2005. Letecká doprava rastie rýchlosťou 5 percent ročne a nedochádza k žiadnym významným zmenám v technológii a leteckej infraštruktúre. Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) predpovedá , že ak by do roku 2050 neboli prijaté opatrenia, mohli by sa emisie zvýšiť o ďalších 300%.

Bratislavské letisko sa s cca 2,3 mil. odbavenými cestujúcimi (údaj z roku 2018) v porovnaní s letiskom napríklad vo Viedni s takmer 40 mil. cestujúcimi (údaj z roku 2019) javí ako bezvýznamné a mohlo by sa zdať, že letecká  doprava na Slovensku je právom nedotknuteľná. Prečo by sme sa teda mali zaoberať emisiami leteckej dopravy aj u nás?

Slovensko patrí  ku skokanom v preprave lietadlom v medziročných nárastoch. Napríklad v roku 2018 to bolo 16,3% v porovnaní s rokom 2017 a takmer polovicu tvoria lety v rámci Európskej únie.

Zo Slovenska lietajú nízkonákladové spoločnosti, ktoré umožňujú lacné lietanie na krátke vzdialenosti. Ich podiel v rámci priestoru EÚ je 45%. Napríklad obľúbená spoločnosť Ryanair, najväčší letecký prepravca v Európe je aj 10. najväčším znečisťovateľom ovzdušia (hneď za najšpinavšími elektrárňami). Ťaží z lacných podmienok využívania letiska Bratislava, ktoré má výhodnú polohu vedľa Viedne. Pre nízkonákladové spoločnosti sa stalo využívanie sekundárnych letísk nevyhnutné. Využívajú a propagujú masový konzumný turizmus (taktiež problematický vo vzťahu k deštrukcii životného prostredia) a krátke lety do okolitých destinácií v rámci Európy paradoxne s hustou a na západ od nás aj kvalitnou sieťou železníc. Ak sa chceme dopraviť z Viedne do Bruselu, bežná letenka sa dá kúpiť za 49 eur, pričom skleníkových plynov na osobu emituje lietadlo približne 159 kg. S vysokorýchlostnými vlakmi sa do Bruselu dostaneme za približne 230 eur, pričom na osobu sa vypustí 28 kg CO2. Dopady na životné prostredie sú jasné. Samozrejme treba povedať, že emisie sú závislé v prípade železničnej dopravy od výroby elektriny, v prípade uhoľných elektrární sa výhoda železničnej dopravy znižuje, no aj tak vždy vyhráva.

Výhodná cena leteckej dopravy je daná tým, že ťaží z nespravodlivých oslobodení od daní. Letecké palivo je v Európe nezdanené, členské štáty EU neudeľujú ani DPH na letenky.

Motivovať letecké spoločnosti k samoregulácii a k znižovaniu emisií mal systém obchodovania s emisiami, ktorý stanovil maximálne množstvo emisií pre lietanie. Sú však neúčinné. V roku 2017 vypustili lietadlá 70% emisíí nad rámec povoleniek. No a treba povedať aj to, že napríklad v roku 2018 predstavovali emisné povolenky len 1,5% celkových prevádzkových nákladov leteckých spoločností.

V súčasnosti v západnej Európe prebieha diskusia o podobe daňových regulácií leteckej prepravy, avšak názory na to ako to spraviť sa rôznia. Deväť krajín žiada novú daň z leteckého paliva a ukončiť tak tzv. letecké prázdniny. Slovensko k ním nepatrí. Francúzsko už opatrne začalo, keď sa v prípade domácich a európskych letov zvýšila cena letenky o 1,5 eura. V prípade medzinárodných letov o 18 eur. Vo Švédsku si zvolili iný model ovplyvňovania lietania obyvateľstva. Vo veľkom zavádza nové nočné vlaky pre spojenie s metropolami Európy. Vo Švajčiarsku zase musia politici dať prednosť vlaku pred lietadlom.

Najúčinnejším nástrojom ale zostáva ekologická daň, z ktorej by sa mal financovať aj rozvoj železníc. Podľa nedávno uniknutých unijných dokumentov by zdanenie leteckého kerozínu vo výške 330 eur na tisíc litrov zvýšila cenu leteniek tak, že by zamestnanosť v sektore v dôsledku zníženia počtov cestujúcich klesla „len“ o 11 percent. Ekonomické modely sú jedna vec, ale realita býva rôzna. Výraznejší pokles akcií leteckých spoločností môže znamenať ešte väčšie prehĺbenie prepúšťania zamestnancov a zníženie výkonnosti ekonomík krajín. Zložitá transformácia nemusí priniesť želané ovocie. Nuž, krehká ekonomika, zamestnanosť, či splácanie úverov nepustia ráznejšie kroky smerom k útlmu leteckej dopravy. Navyše, v rámci predpokladanej ekonomickej krízy letecké spoločnosti pod hrozbou prepúšťania dostali šťavnaté štátne dotácie na ich prevádzku. V mnohých prípadoch síce podmienenú záväzkom k znižovaniu ekologickej stopy v tomto sektore, vyskytuje sa však otázka: Do akej miery je to vôbec možné, vzhľadom k neexistujúcim alternatívam k spaľovaniu kerozínu, či ekologicky problematických biopalív.

Medzičasom vznikla petícia #SavePeopleNotPlanes s takmer 100 000 podpismi a podporou 250 environmentálnych organizácií a odborových zväzov proti dotovaniu leteckých spoločností z verejných prostriedkov. Iniciatíva žiada spravodlivú transformáciu mobility bez vplyvu na klímu a spravodlivé pracovné podmienky pre zamestnancov leteckých spoločností, ktoré boli najmä v prípade nástupu nízkotlakových spoločností výrazne zhoršené.

Bez ohľadu na to, ako to s leteckou daňou a transformáciou na zelenú ekonomiku dopadne, ukazuje sa potreba hlbších systémových zmien a udržateľného ekonomického modelu Európy, resp. sveta. Jej základom bude odbremenenie sa od  závislosti nad masovým cestovným ruchom a medzinárodným obchodom.

Alternatívou môže byť kvalitatívny rast lokálneho cestovného ruchu, lokálnej ekonomiky, ale hlavne udržateľný životný štýl bez potreby často a rýchlo cestovať.

Titulná foto: Fotka od glacika56 z Pixabay
______________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!