Same same, but different. But stiiiiill the same.

od Ivan Jurica
502 pozretí

Kanye West bude možným  tretím kandidátom na prezidenta USA popri Donaldovi Trumpovi a Joe Bidenovi. Pokiaľ toto meno človeku v stredoeurópskych končinách, ktorý nemá blízko k americkému šoubiznisu veľa nehovorí, tak hovoríme o černošskom raperovi, manželovi inej hviezdy a ikony amerických reality šou, biznismenovi a zámožnom občanovi o dobrom priateľovi Elona Muska. Počas poslednej prezidentskej kampane pred štyrmi rokmi bol hlasným podporovateľom (a podľa vlastných slov aj obdivovateľom) súčasného amerického prezidenta, čo sa vzhľadom na rasistické pozície a toxické prejavy nadradenosti, ktoré boli súčasťou jeho volebného repertoáru dlho pred vstupom do vysokej politiky, môže zdať prinajmenšom paradoxné.

West sa prezentuje v prvom rade ako úspešný hudobník, biznismen a samozvaný génius. Poznám ho iba ako profesionálnu mediálnu ikonu. Strana, za ktorú by vo voľbách kandidoval by niesla názov Birthday Party, čiže narodeninová párty. „Pokiaľ vyhráme, budú to narodeniny pre každého.“ (West) Doterajšie reakcie na vyhlásenie jeho prezidentskej kandidatúry sú, podobne ako pred štyrmi rokmi pri podpore Trumpa, zmiešané a nikto zatiaľ nevie či ide o marketingovú kampaň alebo o seriózne politické plány. Hudobník zatiaľ tvrdí, že jeho vyhlásenia nie sú promo-gag, že chce vyhrať (ak nie v roku 2020 potom určite v roku 2024) a že o tomto zámere už roky diskutuje so svojou manželkou ako aj Elonom Muskom, a obaja ho v jeho plánoch podporujú. Musk má v prípade víťazstva sľúbenú pozíciu šéfa amerického vesmírneho výskumu.

Pokiaľ si dáme dohromady všetky zmienené úspechy a pózy a americkú politiku vnímame cez vzostup súčasného amerického prezidenta, Westove ambície ani neznejú ako bláznovstvo, prípadne vyprázdnený marketingový ťah. Svoj postoj k Trumpovi, ktorého v predošlej volebnej kampani intenzívne podporoval, zmenil. Dištancoval sa od neho, ale inak ho necháva na pokoji. A naopak, tvrdá kritika je adresovaná Joeovi Bidenovi, bývalému viceprezidentovi Baracka Obamu, ktorému sa aj napriek tomu počas súčasného mobilizovania černošského obyvateľstva pre svoju voľbu „podarilo“ skomoliť pár nie práve šťastných vyhlásení, za ktoré sa neskôr ospravedlnil.

K jeho kampani sa West vyjadril, že vyzývanie černošského obyvateľstva, aby volilo (bieleho) demokrata, je v kontexte americkej histórie rasizmus a symbol bielej nadvlády. V čom má hudobník v podstate pravdu. Iróniou je len to, že to vyslovil práve na adresu Bidena a nie doterajších otvorených rasistov v mladšej histórii amerických prezidentov a ich kampaní. Hudobník Donalda Trumpa nevyzdvihuje iba ako „výnimočného človeka“ (na rozdiel od Bidena ktorý „ničím výnimočný nie je“), ale ako prezidenta, u ktorého je Boh prítomný tak, ako málokedy v histórii amerických prezidentov.

Pri čítaní tohto článku pozorným čitateľom zrejme napadne, že predchádzajúce riadky sú z pohľadu hodnotenia prebiehajúcich kampaní trochu jalové. Najmä z dôvodu, že zatiaľ vôbec nie je jasné, či Kanye West skutočne kandidovať bude. Ak by aj išlo o ďalší promo-ťah hudobníkovej kariéry, aj tak to bude mať dopad na štruktúru a vnímanie americkej politiky.

Otvorených otázok ostáva hneď niekoľko: Je možné, aby sa po populistickom výstrednom miliardárovi do Bieleho domu nasťahoval ďalší zámožný podnikateľ, tentoraz černošská hip-hopová a mediálna hviezda? Bude sa čas medzi oznámením politických ambícií a vykonávaním prezidentských kompetencií rekordne skracovať? Dokáže černošský hudobník na svoju stranu prilákať belošský elektorát s afinitou k populistickému naratívu? A nakoniec – čo svojími poslednými mediálnymi aktivitami Kanye West vskutku sleduje?

Tu si dovolím, aj s ohľadom na rôzne stratégie známe aj zo slovenskej politickej scény, špekulovať. Pokiaľ hudobník do volieb vskutku pôjde, je dosť pravdepodobné, že na seba nabalí černošský a sčasti aj latinskoamerický elektorát. To mu víťazstvo vo voľbách nezabezpečí, odoberie však dôležitú časť voličov/voličiek Joeovi Bidenovi. Čím West vydláždi cestu Trumpovi k znovuzvoleniu. Pokiaľ vo voľbách nenastúpi, nepôjde iba o ďalší vydarený promo-gag, ale aj o zneistenie a zrejme odliv zmieneného voličského elektorátu demokratov. Aj v tomto prípade vyhráva súčasný prezident. West sa síce javí ako osoba bez politických skúseností a zaťaženia, dôsledky svojho konania však človeku s takým postavením, mocou a kontaktmi musia byť známe. Takže tu vyvstáva otázka, či potenciálny kandidát na prezidenta nemá záujem na tom, aby situácia v USA pod súčasným prezidentom ostala, aká je.

Zneisťovanie voličov cez vypúšťanie protichodných informácií do verejného priestoru nie je novou stratégiou. Najmä v kontexte Putinovho Ruska, ale aj západných demokracií sa stratégia politického mätenia pred pár rokmi diskutovala v historickom kontexte ruských a západných umeleckých avantgárd, najmä myšlienok hnutia dada a súčasnej apropriácie radikálnych antikapitalistických umeleckých foriem (radikálne) pravicovými prúdmi. Slová, gestá a ich významy sa historickým a spoločenským vývojom menia. V súčasnosti, najmä po globálnej antirasistickej vlne vyvolanej vraždou Georgea Floyda, sme svedkami otáčania doteraz absolútne jednoznačného kolektívneho významu pojmu rasizmus. Z dlhoročného a v belošskej komunite doteraz neznámeho, alebo ignorovaného hnutia Black Lives Matter sa zrazu stáva pojem All Lives Matter, prípadne White Lives Matter, ktorý černošskú komunitu a antirasisitické snahy kriminalizuje a otáča do pozície páchateľa. Ignorujúc celú stáročnú koloniálnu históriu, jej vražednú mašinériu a ich pôvod. Preto je také dôležité diskutovať o rasizme nielen vo vzťahu k farbe pokožky, ale v spojení so stále častejšie sa objavujúcim pojmom štrukturálneho a inštitucionálneho rasizmu. Ako aj prediskutovať šírenie neonacizmu v kontexte, ktorý nie je redukovaný na chudobu, sociálne slabé vrstvy a nízke vzdelanie.

V zmysle lepšej zrozumiteľnosti kam týmito vyjadreniami mierim, sa na chvíľu premiestnim do nám bližších a známych končín. Prednedávnom som sledoval diskusiu organizovanú k výročiu genocídy v bosnianskej Srebrenici. Konala sa vo Viedni a zúčastnili sa jej osoby „juhoslovanskej“ diaspory v Rakúsku. Teda osoby pochádzajúce z rôznych bývalých juhoslovanských republík, medzičasom etablované v rakúskej spoločnosti,  ktoré vojnu v bývalej Juhoslávii zažili. Témou rozhovoru nebola iba Srebrenica, ale aj následky a vplyv vojny na rôzne generácie, emigráciu a podobne. V istom momente sa moderátor obrátil na filmovú režisérku Ninu Kusturicu s otázkou na povojnový život jednotlivých ex-juhoslovanských komunít vo Viedni a vzťah medzi nimi. Kusturica po krátkom zamyslení zo seba vychrlila nečakanú odpoveď: Som si istá, že ich nacionalisti teraz spolu sedia v niektorej z krčiem na predmestí, chľastajú spolu a dobre sa zabávajú. Nacionalisti spolu vždy dobre vychádzali. Milošević a Tudjman boli v čase vojny najlepší kamaráti. Medzičasom vyšlo najavo, že ich spájal plán vymazania Bosny z mapy sveta a jej rozdelenie medzi Srbsko a Chorvátsko. Samozrejme že jej výrok je širokorozchodný a zjednodušený, dá sa o ňom diskutovať, ale podarilo sa jej vyhnúť sa očakávanej a stereotypnej odpovedi. Ako aj posunúť diskusiu o nacionalizme bližšie k jej jadru. A tu sa dostávam aj k tomu, čo som mal na mysli, keď som špekuloval o možnom ideologickom spojenectve Donalda Trumpa a Kanyeho Westa.

Napádajú ma aj ďalšie fantazmagórie, o tom ako Trump bude úradovať aj druhé volebné obdobie a v roku 2024 nepodporí vo volebnej kampani republikánskeho kandidáta, ale v zmysle rozbíjania tradičných politických predstáv a procedúr kandidáta novej a progresívnej Narodeninovej strany. Pretože dcéra Ivanka ešte nebude pripravená na úrad prezidentky, respektíve USA nebudú pripravené na ďalšieho člena/ďalšiu členku klanu Trumpovcov v Bielom dome. Dôležité však pre nich bude zaručenie kontinuity a odkazu trumpovskej ideológie a praxe. A tak, ako súčasný prezident o sebe tvrdí, že nikto v histórii americkej politiky neurobil pre americké ženy viac ako on, tak môže v budúcnosti hlásať to isté vo vzťahu k černošskému obyvateľstvu. Kapitalizmus rozvratu životov a spoločnosti sa potom zrejme ani nebude javiť až taký zlý, keďže bude prekrytý predstieraním vzostupu jeho najzraniteľnejších vrstiev.

Titulný obrázok z flickr.

_____________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články