Reformy, nerovnosť, minimálna mzda a demokracia

od Ján Košč
1171 pozretí

Ad: Mýty a fakty: kruté a necitlivé reformy

Ivan Mikloš vo svojom poslednom komentári v denníku SME tvrdil, že počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu „nedošlo ani k nárastu príjmových nerovností“ a „došlo k poklesu rizika chudoby“.

Pokiaľ ide o pokles rizika chudoby, tak síce štatisticky možno aj došlo k poklesu, no treba sa okrem samotných čísel pozrieť aj na metodiku výpočtu rizika chudoby, v ktorej sa ukrýva niekoľko problémov.

„Treba si zaspomínať na príčiny nárastu moci nedemokratických režimov pred druhou svetovou vojnou.“

Hranica rizika chudoby je v rámci EÚ stanovená na šesťdesiat percent národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu (1). Príjem tesne nad touto hranicou nie je oveľa lepší ako príjem tesne pod jeho hranicou, a predsa je z hľadiska tejto hranice inak vnímaný.

Človek s príjmom tesne pod touto hranicou, ktorý nemá záväzky a býva u rodičov, žije na neporovnateľne vyššej životnej úrovni ako samoživiteľka s dvoma deťmi s príjmom tesne nad touto hranicou.

Problémom percentuálneho stanovenia hranice chudoby ako podielu na mediáne je aj fakt, že ak pripustíme, že na Slovensku sú neprimerane nízke mzdy a dôchodky, tak aj hranica chudoby je počítaná z neprimerane nízkeho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu.

Kúzlo štatistiky

Podľa výpočtov (2, str. 130) ekonomických vedcov v roku 2011 bolo na Slovensku podľa národnej metodiky ohrozených 13 percent občanov, no podľa porovnania na celoeurópskej úrovni v parite kúpnej sily bolo na Slovensku ohrozených chudobou až 50,1 percenta občanov.

Aj z výskumu sociologického ústavu SAV (3) vyplýva, že to s chudobou na Slovensku nie je také jednoduché. Najviac ohrozenou skupinou sú deti a riziko ohrozenia chudobou u detí na Slovensku rastie, rovnako ako ohrozenie chudobou u rodín s troma a viac deťmi.

Neviem, z akých čísel vychádzal Ivan Mikloš, ak tvrdil, že nedošlo k nárastu nerovnosti, pretože podľa Medzinárodného menového fondu medzi rokmi 1990 a 2010 nerovnosť na Slovensku rástla. Aj napriek tomu podľa štatistík patríme medzi krajiny, kde je podľa Giniho koeficientu nerovnosť relatívne nízka.

Keď sa na túto štatistiku pozrieme bližšie, tak zistíme, že do roku 2003 nerovnosť stúpala, následne došlo k poklesom a v roku 2016 bola zhruba na úrovni  roku 1995. Dá sa na základe týchto dát skonštatovať, že Mikloš mal pravdu a naozaj po jeho reformách došlo k poklesu nerovnosti? Nedá.

Zdroj: https://www.wider.unu.edu/project/wiid-world-income-inequality-database

Ako s každou štatistikou s tým súvisí niekoľko „ale“. Nebohý Martin Filko upozornil (4), že „štatistiky môžu skresľovať, o príjmoch a majetku horných desaťtisíc vieme len veľmi málo“, aj pre neexistenciu daní z majetku na Slovensku.

Zároveň upozornil na chýbajúce dáta o príjmoch obyvateľov segregovaných rómskych osád, ktorých Miklošom obhajované reformy z jeho a Kaníkovej dielne postihli asi najviac.

Keďže z rôznych dôvodov nie sú tieto dáta korektné, tak ich relevancia je značne spochybnená a zároveň je ťažké posúdiť, či po roku 2003 došlo naozaj k poklesu nerovnosti, alebo len vďaka daňovým reformám zo štatistiky vypadli významné príjmové skupiny.

A samozrejme, GINI koexicient je síce najčastejšie uvádzaný ukazovateľ, ale nie jediný, na základe ktorého je možné posudzovať nerovnosť. Na Slovensku máme zásadné problémy s nerovnosťou, ktorá je popisovaná inými relevantnými ukazovateľmi. Majetková nerovnosť na Slovensku je výrazne vyššia ako príjmová. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou regionálnou nerovnosťou spomedzi krajín OECD a máme problém aj s vysokou rodovou príjmovou nerovnosťou. (5, 6,  7, 8, 9, 10, 11, 12)

Rovnosťou k demokracii

Chudoba a rast nerovnosti spolu úzko súvisia, pričom majú aj svoje netušené externality. Pred niekoľkými dňami vyšiel výskum (13) z dielne Nemeckého rozvojového inštitútu, v ktorom sa tvrdí, že nárast nerovnosti má za následok oslabovanie demokracie a zároveň, že ak demokraciu chceme zachrániť, tak musíme nerovnosť zásadne obmedziť.

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť ďalšiu aktuálnu vedeckú prácu (14) z univerzity v Berkeley, ktorá sa venuje prípadnému rastu minimálnej mzdy v USA zo 7,25 dolára na 15 dolárov, čiže o viac ako sto percent.

Podľa záverov tejto vedeckej práce by takéto zvýšenie v chudobných oblastiach malo jednu zásadnú a zároveň pozitívnu zmenu – zásadné zníženie nerovnosti. A čo sa týka vplyvov na nezamestnanosť, vedci namerali minimálny negatívny alebo nijaký vplyv na nezamestnanosť.

Tu si treba zaspomínať na príčiny nárastu moci nedemokratických režimov pred druhou svetovou vojnou, ku ktorým došlo takisto po zásadnom zvyšovaní nerovností. Tak ako vtedy s tým ani dnes vlastne nechceme nič robiť a tak ako vtedy sa asi len budeme čudovať, kam to všetko povedie.

Skrátená verzia článku vyšla v denník SME.

(1) Eurostat
(2) ŽELINSKÝ, T., 2014a. Chudoba a deprivácia na Slovensku – metodologické aspekty a empíria. Košice: Equilibrium. ISBN: 978-80-8143-133-3.
(3) SAV
(4) DUBÉCI, M. (eds.) 2017. Svet podľa Filka. Bratislava: Slovart, ISBN: 9788055625980
(5) ALBIG, H. et al., 2017. Increasing Inequality Reduces Long-term Growth. Bonn: Friedrich-Ebert Stiftung. ISBN: 978-3-95861-784-1.
(6) Eurostat
(7)
OECD, 2014. OECD Economic Surveys: Slovak republic 2014. Paris: OECD publishing. ISBN: 978-926-41-13572.
(8)
OECD, 2017a. OECD Economic Surveys: Slovak republic 2017. Paris: OECD publishing. ISBN: 978-92-64-277753-3.
(9) OECD, 2017b. OECD. Employment Outlook 2017. Paris: OECD publishing. ISBN: 978- 92- 64- 274853.
(10) PAUHOFOVÁ, I. et al eds., 2016. Súvislosti príjmovej polarizácie na Slovensku. Bratislava: Ekonomický ústav SAV. ISBN: 978-80-7144-258-2.
(11) ŽELINSKÝ, T. a I. PAUHOFOVÁ, 2014. Threats Of International Comparison of Relative Poverty Rates. In: ICEASS 2014 : International Conference on Education and Social Sciences: Conference Procedings : May 22-24, 2014, Beijing, China. Peking: Higher Education Forum. s. 981-989. ISBN: 978-986-89844-5-5.

(12) ŽELINSKÝ, T., 2014b. Slovensko – chudobný alebo bohatý partner? In: Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí. Globálny svet – spolupráca alebo konfrontácia? Bratislava: Ekonomický ústav SAV. s. 72-79. ISBN 978-80-7144-220-2.
(13) LEININGER, J. et. al., 2019. The Relevance Of Social Policies For Democracy: Preventing Autocratisation Through Synergies Between Sdg 10 And Sdg 16. Bonn: German Development Institute, ISBN: 978-3-96021-098-6
(14) GODØY, A., 2019. Minimum Wage Effects in Low-Wage Areas. Berkeley: Institute for Research on Labor and Employment.

 

 

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články