Prečo som feministkou – a socialistkou

od Nicole Aschoff
451 pozretí

Feminizmus, za ktorý bojujem ja, sa netúli v lone kapitalizmu. Je založený na uvedomení, že kapitalizmus je problém a že riešením je feminizmus založený na demokratických, egalitárnych a antikapitalistických princípoch. Text Nicole Aschoff z magazínu Jacobin prekladá Peter Takáč.

Feminizmus je tak ako kapitalizmus v kríze. Nie v kríze v zmysle nastavenia noriem, ideí a praxe, ktoré zabezpečujú chod kapitalizmu, alebo že by feminizmu hrozil kolaps, skôr v kríze v zmysle bodu obratu.  

Tento variant kapitalizmu, ktorý sa nazýva neoliberalizmom, stratil v očiach mnohých ľudí legitimitu. Rozšírilo sa znechutenie nad inštitúciami a vlajkonosičmi statusu quo. Hlasy centristov, ktoré formovali verejné povedomie posledných desaťročí –dnes trvajúce na tom, že čeliac zívajúcej nerovnosti a katastrofickej klimatickej zmene je jedinou cestou vpred zachovanie kľúčových prvkov neoliberalizmu-, sú nútené zdieľať éter s ako ľavicovými, tak pravicovými populistami, ktorí si myslia niečo iné.

Feminizmus bol zase napádaný ako neúčinný a zaslepený súčasne. To, čo po desaťročia ženy v bohatších krajinách označovali za kľúčové ciele feminizmu –platová rovnosť, rovnaké zastúpenie v politickom a ekonomickom živote, právo na zákonné a bezpečné interrupcie- sa buď nepodarilo dosiahnuť, alebo sa stalo ohrozeným.

Naviac, pre stále väčšie množstvo žien, obzvlášť chudobných žien, žien pracujúcej triedy a žien globálneho Juhu, sa tieto ciele javili ako nedostatočné alebo neprispôsobené realite ich každodenného života. Pre mnohé sa feminizmus hlavného prúdu zdal byť záležitosťou formovanou potrebami a túžbami privilegovaných žien.

Avšak, kríza znamená príležitosť. Práve dnes, v čase politickej neistoty, sa otvára alebo prekresľuje to, čo považujeme za možné. Ľudia sa obzerajú po nových myšlienkach a kladú si závažné otázky o tom, aký má byť charakter a smer toho, čo hľadáme.

Čo tvorí horizont feminizmu? Dokážu vedľa seba existovať kapitalizmus a feminizmus?

Aby sme si mohli tieto otázky produktívne zodpovedať, mali by sme mať na pamäti, že feminizmus nemá dopredu stanovený politický program. Je to politický boj. Často na túto skutočnosť zabúdame alebo ju opomíname, čo vedie k celkovému zmätku. Charakterizovaním feminizmu ako politického boja zdôrazňujeme očividný, no podstatný fakt, že ženy častokrát majú odlišné politické svetonázory.

Ak sa domnievame, že kapitalizmus je, až na niektoré detaily tu a tam, najspravodlivejší a najželanejší systém, ako riadiť planétu, náš feminizmus bude tento svetonázor odrážať. Feministický boj sa bude točiť okolo cieľa dať v kapitalizme ženám príležitosti a benefity rovnajúce sa tým, ktoré majú muži. Tento feminizmus sa bude dožadovať realizácie podmienok, ktoré každej žene umožnia konkurovať na trhu a maximalizovať svoj ľudský kapitál.

No sú tu aj také z nás, ktorých feminizmus je formovaný antikapitalistickou politikou. Ak si myslíme, že kapitalizmus ničí obývateľnosť našej planéty a bráni drvivej väčšine ľudí žiť dôstojný život, nieto ešte dosiahnuť jeho úplnú realizáciu, náš feminizmus sa bude dožadovať čohosi viac ako len dolaďovanie detailov statusu quo, z ktorého majú profitovať prevažne biele ženy s profesionálno-manažérskymi ambíciami. Tento feminizmus nám ponúkne víziu oslobodenia mimo úzkych chodníčkov platenej práce a politickej reprezentácie.

Dostane oslobodenie žien svoju vlastnú manažérsku pracovňu s výhľadom, alebo aspoň skutočnú šancu dostať ju? Alebo máme skôr za to, že oslobodenie žien sa týka toho, aby boli spravodlivosť, dôstojnosť a bezpečie dostupné pre všetkých?

Väčšina predstáv o oslobodení žien zdieľa určité rovnaké predpoklady. Všeobecne sa zhodneme na tom, že ženy by mali mať prístup k jedlu, a, v závislosti od politických preferencií, ktoré máme, aj štandard zdravotnej starostlivosti a vzdelania. Taktiež sa zhodneme na tom, že všetky ženy by mali mať rovnakú právnu ochranu pred zneužívaním a násilím.

No rýchlo dospievame k rozdielom. Za nimi naše odpovede na otázku „Čo pre mňa znamená oslobodenie žien?“ poukazujú na odlišné politické projekty. Nejestvuje len jeden horizont feminizmu. Naše rozličné definície oslobodenia žien, vytvárané neúspechmi a triumfami v priestore a čase, zasadené v desaťročiach teórie a praxe, ukazujú k iným horizontom.

Prevládajúci projekt feminizmu posledných niekoľko desaťročí nás primäl zabudnúť na túto skutočnosť. Zástancovia mainstreamového feminizmu sa usilovne snažili skĺbiť pestrú paletu svetových feminizmov, ktoré vychádzali z odlišných politických svetonázorov a pohľadov na oslobodenie žien, na jednu verziu feminizmu, ktorá hladko zapadne do záujmov a sklonov nášho systému orientovaného na zisk.

Táto verzia feminizmu definuje oslobodenie žien cez rovnaký podiel na hierarchii moci, aký majú muži. No robí len málo v prospech toho, aby túto hierarchiu spochybnila, nieto ju ešte rozložila. Mainstreamový feminizmus sa zaoberá prevažne prerozdeľovaním, zameriavajúc sa na vytváranie priestoru ženám z vyšších vrstiev, namiesto toho, aby požadoval výhody, ktoré by pomohli všetkým ženám, ako sú všeobecná zdravotná starostlivosť, zabezpečené bývanie, dostupné vyššie verejné vzdelanie, jasličky pre všetky deti a životné minimum.

To neznamená, že prokapitalistické verzie feminizmu sú nejakým spôsobom neautentické alebo bezcenné. Trhy dokážu ženy posilniť, a reálne úspechy feminizmu sa udiali v kapitalizme. Tieto výhody samozrejme neboli výsledkom kapitalizmu, no boli nadobudnuté vďaka bojom vnútri kapitalizme.

Nakoniec však tým, že nedokázali spochybniť deliace sily kapitalizmu ponúkli prevládajúce verzie feminizmu utlmenú víziu oslobodenia žien. V tejto chvíli by sme sa mali chopiť tejto politickej príležitosti a bojovať za feminizmus, ktorý nepomáha udržiavať deštruktívny ziskuchtivý systém.

Feminizmus, za ktorý bojujem ja, sa pohodlne netúli v lone kapitalizmu. Je založený na uvedomení, že problémom je kapitalizmus, a že jeho riešením je feminizmus postavený na demokratických, egalitárnych, a antikapitalistických princípoch – je to odpoveď na útlak žien, detí a mužov, odpoveď na nivočenie ovzdušia, oceánov a divočiny, a umlčiavanie našej solidarity a kreativity.

Nemýľte sa, môj feminizmus chce, aby ženy zarábali rovnaké platy ako muži a sedeli v riadiacich halách. No chce tiež viac ako len to – požaduje oslobodenie od ekonomických a politických štruktúr, ktoré bránia drvivej väčšine žien a mužov v žití dobrého života.

Môj feminizmus má za to, že tento cieľ sa dá dosiahnuť len prostredníctvom antikapitalistického boja. Je to feminizmus, ktorý zahŕňa alebo si osvojuje silu odborov a kampane za životné minimum, úsilie uznať a odmeňovať neplatenú neproduktívnu prácu, hnutia vytvárajúce spravodlivý prechod k zeleným energiám, boj proti rasizmu a za práva LGBT, a iniciatívy dekomodifikovať životné potreby.

Možno sa vám moja verzia feminizmu nepáči. Možno máte svoju vlastnú predstavu o oslobodení žien, ktorá je celkom odlišná. Je možné, že svoj politický svetonázor nemáte ujasnený. To je v poriadku.

Rozvinutie silných, mocných feminizmov od nás vyžaduje načúvať iným ženám (a mladým ľuďom a možno aj pár mužom) o ich nádejách a snoch, ich hodnotách a obavách, ich prioritách a bojoch. Načúvať bez toho, aby sme hneď pristupovali k súdom a útokom.

Feminizmus nie je mapou utópie, do ktorej sa raz všetci dostaneme, a budeme v nej šťastne žiť. Je to storočia dlhý boj o oslobodenie. Ja ho bojovať budem a mali by ste aj vy.

Obrázok: Pochod a protest na Deň žien v Baltimore. Zdroj: Wikimedia.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články