Piatky, médiá a politika

od Tomáš Profant
934 pozretí

Mnoho mladých ľudí, ktorí sa dnes angažujú bolo príliš mladých pre aktivizmus počas vlády Vladimíra Mečiara. Podobne ako dnes, aj vtedy vzniklo širšie hnutie, ktorá sa postavilo na odpor a podobne ako dnes, aj vtedy sa usilovalo vytvoriť dojem apolitickosti.

Dobre to vidno na jednom z textov Martina Bútoru. V roku 2007 napísal, že cieľom slovenských mimovládok pred rokom 1998 bolo „zvýšiť povedomie o voľbách“. Tento apolitický obraz búra o pár viet neskôr, keď píše, že tieto organizácie dosiahli značnú reputáciu v boji proti Mečiarovým nedemokratickým praktikám.

Podobnú taktiku zvolilo hnutie Za slušné Slovensko. Dlho odmietalo akúkoľvek politickú nálepku. V prezidentských voľbách malo za cieľ rovnako ako jeho predchodca pred rokom 1998 diskutovať o tom, prečo je dôležité ísť voliť. Svoju politickú orientáciu však jasne prejavilo už počas komunálnych volieb podporou kandidátom, ktorých podporovali opozičné strany.

Minulý piatok žiaci stredných škôl demonštrovali vrámci hnutia „Piatky za budúcnosť“ za záchranu klímy. Ich počet bol zúfalo nízky, ale ťažko možno hovoriť o neúspechu v krajine, ktorej obyvateľstvo zápasí s mnohými ďalšími problémami. Buďme radi aspoň za to.

Zaujímavá bola istá rozpoltenosť „hnutia“. Na jednu stranu sme boli svedkami tradičného vzývania zvyšovania povedomia o ekologickej problematike, znižovania vlastnej spotreby, triedenia, či úplného zastavenia produkcie odpadov, vegetariánstva, či vegánstva a samozrejme zastavenia ťažby uhlia.

Na druhú stranu však napríklad od študentky Emy na bratislavskom námestí SNP zazneli tieto slová: „Ak riešenie nie je možno nájsť v dnešnom systéme, mal by sa zmeniť. Neexistuje žiadna iná možnosť ako systémová zmena.“ Rovnako sa pravidelne vyjadruje Gréta Thunberg zo Švédska, ktorá celé protesty začala.

Ako naložiť s týmito protikladnými predstavami riešenia problému klimatickej zmeny? Slovenské liberálne médiá v tom majú pomerne jasno. Referujú o existujúcej hrozbe a o zmenách v rámci systému. Pojem „systém“ som v zmysle, v akom ho použila Ema, v ich spravodajstve a komentároch týkajúcich sa protestov v ostatných dňoch nenašiel.

Práve médiám sa však venovala aj spomínaná Švédka. Vo švajčiarskom Davose im vyčítala, že zlyhali pri zvyšovaní povedomia. Nehovorila pritom o tzv. alternatívne. Dovolila si kritizovať médiá vo všeobecnosti.

Rola médií je v demokracii kľúčová a ich politickú angažovanosť bolo vidno počas Mečiarovej éry rovnako ako po nedávnej vražde Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Stojíme pred nemenej závažným problémom, avšak politické pozície sú zrazu celkom iné. Kým v otázke demokracie išlo o zachovanie systému liberálnej demokracie, v otázke klímy je potrebné prekonať jeho kľúčovú – ekonomickú – súčasť ničiacu planétu.

Bolo by demokratické, ak by médiá dávali adekvátny priestor obom stranám – obhajcom systémových ako aj obhajcom anti-systémových ekologických zmien. To sa dosiaľ nedialo. A bolo by transparentné, ak by sme si naplno uvedomili, aké riešenia nám ponúkajú politické strany. Gréta to povedala natvrdo: „Rozprávate o večnom zelenom ekonomickom raste, pretože sa príliš bojíte straty popularity.“

Na Slovensku proti hospodárskemu rastu nevystupuje ani bývalý poslanec za OĽaNO Mikuláš Huba, nevystupuje proti nemu Erik Baláž zo Spolu a nevystupuje proti nemu ani Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska. Nanajvýš ak usilujú o Grétou zmieňovaný zelený rast, ktorý je ale neudržateľný. O ekologickej politike Smeru škoda hovoriť. Jediný Alojz Hlina z KDH v súvislosti s rastom povedal, že sa tu musí niečo zásadné prehodnotiť. Program jeho strany však tomu nenasvedčuje.

Hnutie Piatky za budúcnosť doteraz volilo rovnakú nestranícku stratégiu ako na svojom začiatku Za slušné Slovensko a pred ním hnutie proti Mečiarovi. Už však uplynul dosť dlhý čas na to, aby Piatky jasne definovali vlastnú politickú orientáciu. Dá sa povedať, že na to majú zhruba mesiac. Potom zrejme toto hnutie skončí rovnako ako v roku 2014 skončil najväčší environmentálny protest v dejinách, ktorého sa v New Yorku zúčastnilo 400 000 ľudí. A život pôjde ďalej, klíma-neklíma.

Ak Piatky nechajú médiá, aby ich interpretovali ako hnutie, ktoré proti klíme bojuje triedením odpadu a vegánstvom (a zastavením ťažby uhlia), premrhajú šancu posunúť slovenskú spoločnosť na hranicu súčasného ekonomického systému. Až tam sa rozhodne, či zachránime život na Zemi. Ak však budú zdôrazňovať potrebu systémovej zmeny, môže sa im podariť legitimizovať radikálny postoj v centristických médiách a azda primäť aj stredové strany, aby upravili svoje programy smerom k radikálnym riešeniam.

Je na nás, aby sme sa k radikálnejším študentom a študentkám pripojili a spoločne usilovali o zmenu systému.

Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články