Otvorený list Lukášovi Kvašňákovi z Trendu

od Ján Košč
2333 pozretí

Ján Košč píše otvorený list Lukášovi Kvašňákovi z časopisu Trend k téme štrajku v slovenskom Volkswagene.

Vážený pán Kvašnák,

prečítal som si dva Vaše články a nedá mi nereagovať, nakoľko ste v nich napísali obrovské množstvo omylov až nezmyslov.

Prvý argument:

Z pohľadu ceny práce bratislavská fabrika už dávno nie je najvýhodnejšia lokalita. Nižšie priemerné platy majú všetky okolité závody patriace do koncernu, či už je to česká Škoda, maďarský závod Audi v Győri alebo poľské závody. Navyše, ako vyplýva z údajov Eurostatu, zo strednej a východnej Európy sú slovenské náklady na zamestnanca vo výrobe dopravných prostriedkov najvyššie a doťahujú sa na tie v Portugalsku.“

Čo takto si dať tieto čísla prerátať aj v parite kúpnej sily? Pretože potom by ste možno prišli na to, že hoci platy na Slovensku sú nominálne najvyššie vo V4, ak sa tieto čísla prepočítajú cez cenovú hladinu a spotrebné koše, tak sme na tom o dosť horšie, ako kolegovia vo V4. Bežne rozprávate, ako v Nemecku musia mat vyššie mzdy, pretože tam majú vyššie ceny, tak v tomto prípade tento argument akosi ignorujete… Mimochodom, v Nemecku je priemerná mzda štvornásobná, oproti priemernej mzde na Slovensku, ale cenová hladina tam štvornásobná nie je ani len náhodou. Odporúčam preštudovať údaje od Eurostatu.

Keď operujete faktom, že u nás sú vyššie nominálne mzdy ako inde vo V4, prečo sa taktiež nepozriete na produktivitu? Nezdá sa Vám, že akosi zavádzate? Produktivitu môžme mat vyššiu, ale vyššie nominálne mzdy sú problém? A hlavne, uvedomte si prosím, že pri vyššej cenovej hladine na Slovensku sa zamestnanci s vyššou produktivitou a vyššími nominálnymi mzdami na Slovensku majú horšie, ako zamestnanci v ostatných krajinách V4, ktorí majú nižšiu produktivitu, nižšie nominálne mzdy ale vďaka nižšej cenovej hladine majú vyššie mzdy prepočítané cez paritu kúpnej sily.

A ešte jedna pripomienka k porovnávaniu miezd vo firmách. Keďže neexistuje jednotná metodika, tak nie je možné s absolútnou istotou porovnávať mzdy vo firmách jednotlivých krajín V4. Každá fabrika môže používať odlišnú metodiku. A druhým problémom je fakt, že ostatne krajiny V4 nemajú euro a niektoré z nich, napr. Česko dlhú dobu používalo nástroj umelého znižovania kurzu koruny, čo prepočet mzdy cez kurz značne deformuje.

Ďalej píšete:

Bratislavský Volkswagen má už dnes problém nájsť dostatok zamestnancov na výrobu nových modelov Porsche Cayenne a Audi Q8. Presunutie produkcie NSF do inej fabriky by síce uvoľnilo ľudí na výrobu SUV, no pre závod je vždy problém, ak stratí čo i len časť produkcie. Neustály prísun modelov na výrobné linky je totiž spojený aj s nemalými investíciami. Aké riziko pre fabriku je, ak do nej majiteľ prestane investovať, by vedeli rozprávať v košickom U.S. Steele.“

Prečo ma BA VW problém nájsť zamestnancov? No skúste si na túto otázku odpovedať. Nie je to náhodou pravé pre nízke mzdy? Stále dookola omieľate, že v BA VW je priemerná mzda 1800 eur, ale nenájdete si toľko priestoru, aby ste toto číslo rozmenili na drobné. 1800 eur je číslo, kde je započítaný stredný a nižší manažment + všetci technici, ale BA VW ma problém nájsť ľudí hlavne na robotnícke pozície vo výrobe. Pozrite sa na to, aké sú tam skutočné mzdy, aká je tam miera nadčasovej prace, aké sú tam príplatky za zmennosť a riziká (toto tiež dvíha priemernú mzdu), Neviete a nerozumiete veciam, hlavná vec, že o nich tak jednoducho a bez rozmyslenia píšete a hneď aj súdite zamestnancov a odborárov z VW.

Strašíte stratou investícii a presunom výroby, hoci tieto argumenty nemáte ničím podložené. Na argumenty „jedna babka povedala“ by som sa v tomto prípade nespoliehal, hoci ide o bývalého manažéra BA VW. Je to len strašenie, ktoré je súčasťou folklóru pri štrajkoch a nemá žiadne reálne základy, ani ekonomickú logiku.

Poprosím, neporovnávať US Steel Košice s VW BA, hoci v oboch prípadoch ide o priemysel, ide o celkom iný priemysel a nedá sa to takto porovnávať, hlavne s ohľadom na absolútne odlišné podmienky v akých tieto fabriky fungujú. Tento Váš argument je úplne mimo:

Problémom návrhu Moderných odborov Volkswagen (MOV), ktoré žiadajú rast tarifných platov o šestnásť percent, je slabá ekonomická argumentácia. Šéf MOV Zoroslav Smolinský počas celého kolektívneho vyjednávania jasne nevysvetlil, na základe čoho jeho zväz dospel práve k tomuto číslu a aký dosah bude mať zvýšenie na hospodárenie podniku.“

K tomuto tvrdeniu ste dospeli ako? Odkedy je povinnosťou odborov oboznamovať so svojimi argumentami médiá?

1. argumenty predkladajú odbory zamestnávateľovi, a odbory svoje argumenty zakladajú na fakte, že zamestnávateľ je povinný ich oboznámiť so všetkými požadovanými a potrebnými informáciami + zo zákona majú odbory v každej akciovke člena aj v dozornej rade, takže majú dohlaď nad kompletným účtovníctvom a všetkými možnými i nemožnými údajmi o celej fabrike.

2. odbory nielen nemusia, ale ani nemôžu zverejňovať všetky informácie ktoré majú, nakoľko musia dodržiavať mlčanlivosť, ktorú im prikazuje zákon a rovnako je to dôležité aj pre zachovanie konkurencieschopnosti, pretože niektoré informácie by mohla zneužiť konkurencia, dodávatelia, odberatelia, atď.

Píšete:

Argumentom odborov v prospech razantného zvyšovania platov je približovanie sa mzdám v nemeckých závodoch firmy. Tento argument však neberie do úvahy rozdiely medzi krajinami ani vo výške životných nákladov, ani v kvalite či stabilite podnikateľského prostredia. Firmy ako Volkswagen sa prispôsobujú trhu práce, na ktorom pôsobia, inak by pre ne nemalo zmysel presúvať do nich výrobu a všetky modely by mohli naďalej vyrábať v Nemecku. Navyše, Volkswagen má aj na slovenské pomery najvyššie priemerné mzdy v autobrandži.“

Keby ste namiesto vkladania svojich myšlienok do úst druhých ľudí poriadne počúvali a analyzovali to čo bolo povedané a aká je reálna požiadavka odborov, tak by ste takýto nezmysel nemohli napísať. Odbory nežiadajú rovnaké platy ako majú v Nemecku. Viackrát bolo zdôraznené, že úplne vyrovnanie platov nie je cieľ, ale cieľom je postupné približovanie, pričom je samozrejme dôležité okrem PRIBLIŽOVANIA nominálnych miezd brať do úvahy hlavne vyrovnávanie miezd v parite kúpnej sily, ktorá odráža tú Vašu „výšku životných nákladov“. Mimochodom, ak si zoberiete kalkulačku, alebo Excel, tak prídete na to, že aj po 16 % zvýšení miezd by boli mzdy aj nominálne, aj v parite kúpnej sily omnoho nižšie, ako v Nemecku. Poprosím, trocha súdnosti pri písaní článkov.

Ďalší Váš argument:

Zvýšenie miezd o šestnásť percent požadované zo strany MOV predstavuje podľa Z. Smolinského priemerný nárast tarifných platov o 160 eur, čo by malo Volkswagen Slovakia ročne vyjsť na 45 až 50 miliónov eur. Tento prepočet však podľa TRENDU nie je korektný. Zvýšením tarifných miezd totiž vzrastú aj jednotlivé príplatky a bonusy, ktoré tak celkovú sumu nákladov pre Volkswagen zvýšia oproti odbormi deklarovanej sume na takmer dvojnásobok.“

Uvedomte si, prosím, že nepracujete s komplexným návrhom a úplný návrh, prepracovaný a prepočítaný do detailov ani nikdy neuvidíte, nakoľko odbory nie sú povinné informovať média a už vôbec nie Vás osobne. Takže takéto súdy sú skutočne prinajmenej nedomyslené. Nevidel som návrh kolektívnej zmluvy, ktorú predkladajú odbory v BA VW, ale ako poznám postupy, pri príprave takéhoto návrhu vždy odbory spolupracujú s ekonomickými poradcami a účtovníkmi, takže svoje návrhy majú prepočítané aj s dopadmi veľmi presne. Nemyslite si, že odbory nevedia, čo robia. Odbory sú združenie zamestnancov a členmi odborov sú aj účtovníci, ekonómovia, právnici, atď. A odbory si takýchto odborníkov vedia aj najať, pripadne zamestnať.

Píšete:

Automobilka síce zarobila vlani 140 miliónov eur po zdanení, no z týchto prostriedkov sa sčasti financujú aj nemalé investície do závodu a časť zisku je potrebné odložiť na horšie časy. Navyše, platnosť kolektívnej zmluvy má byť len do budúceho roka, čo znamená, že o rok by sa o zvyšovaní rokovalo znovu. A ak raz Volkswagen zdvihne platy, bude ich musieť vyplácať aj v časoch prípadnej krízy. S vysokými mzdovými nákladmi bude aj rozhodovanie o neprepúšťaní oveľa náročnejšie.“

Píšete nezmysly. Zisk po zdanení sa počíta po odpočítaní investície. Čiže Tržby mínus (náklady na výrobu + investície) rovná sa ZISK PO ZDANENÍ. Zisk po zdanení sa samozrejme môže následne použiť aj na ďalšie investície, alebo odložiť na horšie časy, ale v drvivej väčšine prípadov tieto peniaze odchádzajú preč z nasej ekonomiky vo forme dividend. Nadnárodné korporácie si zväčša na úrovni jednotlivých podnikov nič na horšie časy neodkladajú, pretože zisk používajú na vyplácanie dividend majiteľom, alebo na krížové investovanie v iných fabrikách/krajinách. Ak dôjde k horším časom, tak to riešia buď vytiahnutím zisku tam, kde horšie časy nie sú, použitím korporátnych rezerv, alebo pôžičkami. A keď dôjde k horším časom, tak zamestnávatelia aj s odbormi vedia pristúpiť na zmrazenie platov (PSA TRNAVA), alebo na zníženie miezd (Vítkovice Steel), alebo sa dohodnú na iných úpravách pracovných podmienok (napr. predĺženie pracovného času v US Steel Košice).

Ďalej píšete:

Nejde pritom o jediný prípad, keď MOV operujú s nepresnými číslami. Na poslednom kole kolektívneho vyjednávania priniesli výrazne odlišný návrh, v ktorom žiadali zvýšenie súčasnej tarify každému zamestnancovi o jednu triedu, vytvorenie novej, trinástej a následne rast mzdy v každej triede o 3,5 percenta. Napriek ubezpečeniu odborov, že ide o kompromisný návrh, podľa TRENDU by jeho aplikovaním došlo k ešte prudšiemu rastu miezd ako k deklarovaným šestnástim percentám. MOV od neho napokon ustúpili a vrátili sa k pôvodnému.“

Ehmmmm, Čo? Ako? Kde? Na základe nepresných informácii, bez toho, aby ste poznali návrh do detailov si urobíte vlastný prepočet a potom súdite? Toto je skutočne priveľa.

Automobilka pár dní štrajku prežije. Výpadok vo výrobe dobehne v nasledujúcich mesiacoch, prípadne skráti letnú dovolenku. Výrobu niektorých komponentov môžu prevziať iné závody. Problémom je však poškodená reputácia, na ktorej si bratislavský Volkswagen ako najväčší súkromný zamestnávateľ zakladá.“

Poškodená reputácia zamestnávateľa? Cha, cha, cha! Ak by štrajky mali poškodzovať reputáciu a ekonomiku, tak nemecké firmy by ju mali na takej nízkej úrovni, že nižšie to už nejde a Nemecko by nebolo ekonomickým motorom Európy. V Európe sú dve krajiny, kde sa najviac štrajkuje, protestuje, pochoduje – tzv. odborová akčnosť. Belgicko a Nemecko. Si to predstavte, nie Francúzsko, ale Belgicko a Nemecko.

Pokračujete:

Belgicko prišlo o priazeň svetových automobiliek smrteľnou kombináciou príliš silných odborov, ktoré tlačili na prudké zvyšovanie miezd bez súvisiaceho rastu produktivity, a nepružného pracovného práva.“

1. To, že odbory v Belgicku tlačili na rýchlejšie zvyšovanie miezd, ako rástla produktivita máte odkiaľ?

2. Produktivita na Slovensku z dlhodobého hľadiska rastie desaťročia rýchlejšie, ako mzdy, len za posledné štyri roky sa situácia mierne otočila, V BA VW je to ešte vypuklejšie, takže v tomto problém absolútne nevidím.

3. Nepružne pracovne právo? Keby ste si najprv zistili fakty a potom písali. Naše pracovne právo je omnoho liberálnejšie, ako momentálne platné v Belgicku aj napriek tomu, že aj tamojšie právo bolo zliberalizované. Mimochodom, OECD, MMF, WB i WEF v poslednej dobe vydali množstvo výskumov, ktoré zistili, že politika úspor (austerity) vôbec nepriniesla sľubované benefity. Aj napriek tomu, že si podporovatelia škrtov v pracovnom práve sľubovali od tohto kroku vyššiu produktivitu a nižšiu nezamestnanosť, tak dáta dokázali, že tomu tak nie je. Škrty v tejto oblasti zhoršili postavenie zamestnancov, zhoršili kvalitu pracovného prostredia a priniesli väčšie rozšírenie neistých foriem zamestnávania – nič viac, žiaden rozvoj produktivity, ani podnikateľského prostredia nenastal.

4. Čo sú príliš silné odbory? Choďte sa pozrieť do Dánska, Nórska, alebo na Island, pretože tam sú najsilnejšie odbory na svete, pokiaľ zoberiete do úvahy objektívne fakty a nie nezmyselné skratky.

5. Úbohí Belgičania, nemali by sme sa im tu na Slovensku poskladať na charitu? Veď podľa vašich argumentov tam po odchode automobilového priemyslu musia trpieť hladom, zimou a možno aj cholerou.

Ďalej píšete:

Samozrejme, je právom a povinnosťou odborov bojovať za lepšie postavenie zamestnancov vrátane zvyšovania platov. Pri svojich požiadavkách však musia rešpektovať ekonomickú realitu a držať sa pravidla „neprevŕtaj loď, na ktorej plávaš“.“

Ani 16 % nárast miezd nenavŕta BA VW, nakoľko stále ostane v pásme lacnej pracovnej sily. Treba sa pozrieť napr. do Slovinska. Majú tam dvojnásobne vysokú priemernú mzdu a dvojnásobne vysokú minimálnu ako u nás (pri vyššom daňovo-odvodovom zaťažení), pri približne rovnakom výkone ekonomiky a veľmi podobnej štruktúre hospodárstva. Aj pri prepočítaní cez paritu kúpnej sily tam majú vyššie mzdy. Aj napriek tomu do Slovinska prúdia investície, ktoré prepočítané na hlavu sú vyššie ako na Slovensku. Ako je to možné? Veď tam dokonca majú prísnejšie pracovné kódexy, silnejšie odbory, nemalo by to byť naopak? Rozširovať katastrofické scenáre, bez poznania ekonomickej reality je také – nuž slovenské – a hlavne „ekonomicky-pravicové“. Hlavná vec, že iných obviňujete z toho, že nepoznajú realitu.

Píšete:

Požiadavka šestnásťpercentného zvýšenia platov je aj na európske pomery automotive brandže prestrelená. Odbory vo Volkswagene navyše nemajú v rukách jasné argumenty, ktoré by takýto rast miezd oprávňovali. Svojím konaním pritom ohrozujú bratislavskú automobilku práve v čase, keď bojuje o nové modely.“

Poprosím nejaký relevantný argument, ktorý by podporil vaše tvrdenie o prestrelenosti požiadavky. Pretože inak to sú len prázdne reči ekonomického diletanta.

Mimochodom, kedy majú odbory žiadať zvyšovanie miezd? Nemajú žiadať, keď sa firme nedarí, nemajú žiadať, keď sa darí, lebo v budúcnosti môžu prísť zle časy. Nemajú žiadať, keď bojujú o nove zákazky, nemajú žiadať, keď bojujú o nove modely – takže vlastne asi nikdy, však? Firmy žiadajú rast produktivity, angažovanosť, zápal do prace, žiadajú vernosť, žiadajú vysokú kvalifikovanosť, žiadajú od zamestnancov, aby navrhovali úspory, žiadajú znižovať náklady, ale zamestnanci nemôžu požiadať o zvýšenie miezd?

Požiadavky Moderných odborov Volkswagen tak nepôsobia ako úprimná snaha o zlepšenie postavenia zamestnancov, ale sú skôr pokračovaním minuloročného sporu medzi dlhoročným predákom a priateľom „smeráckych“ politikov Emilom Machynom z OZ Kovo a staronovým šéfom odborov v bratislavskej automobilke Zoroslavom Smolinským. Ten sa netají snahou rozšíriť svoj vplyv aj do iných fabrík. Musí preto dokázať, že vie vyjednať lepšie podmienky ako „staré“ Kovo. Obidvaja odborári si však musia uvedomiť, že ich osobné spory a mocenské ambície môžu natrvalo ohroziť celý automobilový priemysel na Slovensku.“

Nehnevajte sa, ale opäť triafate vedľa. Podnikové kolektívne zmluvy vyjednávajú podnikové odbory a nie zväz. Ak by platilo, to čo Vy tvrdíte, tak Zoro Smolinský by dokazoval, že je lepší ako Zoro Smolinský, ktorý bol hlavným vyjednávacom aj pri predchádzajúcich kolektívnych zmluvách v BA VW, pretože v prípade podnikovej kolektívnej zmluvy je úplne irelevantné, či odborová organizácia má v hlavičke MOV, KOVO, AIOS, alebo by fungovali pod nejakým iným názvom/zväzom. Odporúčam poriadne preštudovať zákon o kolektívnom vyjednávaní, pretože inak novinári zvyknú písať pekné hlúposti. Nedávno som si v jedných, vraj serióznych, novinách prečítal, že podľa zákona o KV sa majú rozširovať podnikové kolektívne zmluvy. Až ma z toho hlava rozbolela, kto sa dnes môže stať ekonomickým novinárom.

Argumentujete:

„Rapídne zvýšenie platov vo Volkswagene môže navyše vyvolať mzdovú špirálu v celom automobilovom priemysle na Slovensku. Kým zvyšné automobilky by sa s ním vedeli popasovať, medzi ich dodávateľmi by to vyvolalo vážne problémy, keďže ľudia by od nich mohli odchádzať za vyššími platmi do finalizačných fabrík. Subdodávatelia navyše pracujú s nízkymi maržami, majú prísne zmluvy s automobilkami, ktoré obsahujú aj klauzulu o postupnom znižovaní cien dodávaných komponentov. Ak raz získali kontrakt na základe istej ceny, prudké zvýšenie osobných nákladov im môže celý kontrakt nabúrať a poslať ich do červených čísiel.“

Tento fenomén, ktorý ste opísali je vlastne dôkazom o chorom systéme ktorým sa riadi automobilový priemysel. Väčšina ekonomických novinárov, ako Vy, chváli silu trhu. Tvrdíte, že trh pomáha nájsť najlepších a najsilnejších, že pomáha kvalite a produktivite. Teraz sú Vám zákony trhu zrazu proti srsti? A nezmysly o mzdovej špirále tu už počúvam 20 rokov, doteraz som sa žiadnej nedočkal (bohužiaľ?). To, že odbory, kolektívne vyjednávanie, protesty a štrajky sú súčasťou pracovného trhu už viac ako 100 rokov je zrazu problém?

Píšete:

„Mzdy v automobilovom priemysle zatiaľ rástli v súlade s vývojom produktivity práce, ktorej dynamika síce z roka na rok kolíše, ale v priemere za posledné roky dosahuje veľmi podobné hodnoty ako vývoj miezd. To znamená, že vyššie osobné náklady firiem v autobrandži neukrajujú zo ziskovosti spoločností, ale idú s ňou ruka v ruke.“

Toto snáď ani nie je pravda. Zrazu, keď Vám to sedí, tak sa pozeráte na posledné štyri roky. A kde je tých predchádzajúcich pomaly 30 rokov, keď mzdy nerástli v súlade s vývojom produktivity? Prečo je problémom, ak VW BA má podiel miezd na pridanej hodnote len cca. 30 % a za posledné roky dokonca klesol, keď na západe to býva aj 50/60 %? Ja už prestávam rozumieť tejto Vašej argumentácii, keď si stále vyberáte len tie hrozienka, ktoré Vám vyhovujú.

Ak tvrdíte, že „produktivita v priemere za posledné roky dosahuje veľmi podobné hodnoty ako vývoj miezd a zároveň tvrdíte, že je to tak dobre, tak vlastne hovoríte, že povedzme o 50 rokov, keď naša produktivita prace bude povedzme na úrovni 150 % priemeru únie, tak mzdy budú len niekde na úrovni 70 % priemeru únie a tak to bude aj dobre, hoci ceny budú niekde na úrovni 120 % priemeru únie. (čísla som si samozrejme vymyslel, ale presne toto obhajujete).

Ďalej píšete:

„Samotný štrajk navyše môže na dlhý čas poškodiť aj vzťahy vo fabrike. Nevraživosť medzi zamestnancami a vedením, ale aj medzi pracovníkmi, ktorí sa do štrajku zapojili, a tými, ktorí ho nepodporili, môže v podniku vytvoriť dusnú atmosféru. Svoje o tom vedia napríklad zamestnanci v PPS Detva, kde sa po tohtoročnom ostrom štrajku odbory a vedenie snažia dostať vzťahy do normálu.“

Je vidno, že píšete o veciach, ktorým nerozumiete. Ak by sa mali ľudia správať podľa vašich želaní, tak by vlastne ani nemali nič žiadať, mali by byť spokojní s tým, čo dostavajú a pre istotu aj niečo odpracovať zadarmo a raz do roka jednu výplatu darovať zamestnávateľovi. O tom čo prinášajú štrajky do firmy sa urobilo množstvo výskumov a závery všetkých, ktoré som mal možnosť vidieť sa dajú zhrnúť do nasledovných bodov:

– vzťahy medzi odbormi a vedením sú naštrbené len veľmi krátko, nakoľko potrebu konštruktívnej spolupráce si uvedomujú obe strany,

– vzťahy na pracoviskách medzi kolegami sa utužia, nakoľko pravé štrajk ich zjednotil a zocelil a dal im pocit dôležitosti, súnaležitosti,

– nevraživosť medzi ľuďmi, ktorí sa zúčastnili štrajku a ktorí sa ho nezúčastnili sa vytratí veľmi rýchlo, ak je štrajk úspešný, v opačnom prípade je to o niečo horšie, ale tiež nie žiadna katastrofa,

– ak je výsledkom štrajku zvýšenie miezd, alebo iná zmena, pre ktorú zamestnanci štrajkujú, tak sa zvýši produktivita, zníži fluktuácia, zníži práceneschopnosť a úrazovosť,

– úspešný štrajk pomôže odborovej organizácii pri jednaní so zamestnávateľom, nakoľko zamestnávateľ berie požiadavky a návrhy odborov vážnejšie / odbory si získajú vážnosť, nakoľko majú podporu zamestnancov.

Ako ekonomicky novinár si skúste sem tam prečítať aj iné názory, ako tie čo produkuje INESS a anarchokapitalisti…

odporúčam napr. toto:

https://new.poleblog.sk/author/jankosc/

Ďakujem za pozornosť.

S pozdravom,

Ján Košč

Foto: ilustračné. Autor: Michael Augustín.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články