Od trhu k štátnym zásahom

od Ján Košč
2622 pozretí

Kríza mení názory i prístupy

Je zaujímavé sledovať, ako sa zrazu v súčasnej situácii stávajú doterajší obhajcovia trhu a „menej štátu“ zástancami štátnych zásahov. Dokonca sme sa dočkali niečoho doslova neuveriteľného. Richard Sulík, ktorý pred rokmi povalil vládu kvôli gréckemu Eurovalu, dnes vzýva nové opatrenia EÚ a očakáva pomoc z bezprecedentne väčšieho vreca (nového eurovalu).

SME/Slovenská pôžička z eurovalu bude dokonalá irónia

Teraz „socík“ neprekáža

Predstavitelia zamestnávateľských zväzov ešte donedávna kritizovali rôzne opatrenia štátu a tvrdili, že zamestnávatelia nemôžu byť sociálnymi ústavmi. Veľmi im vadil vraj „socializmus.“ Keď odhliadneme od toho, že mnohé nimi kritizované opatrenia doteraz fungovali západnejšie od našich hraníc ešte v „socialistickejšej“ podobe, tak dnes z ich úst nepočuť nič o „korporátnom socializme.“ Práve naopak, „korporátneho socializmu“ sa dožadujú ešte vo väčších dávkach, než ako im zatiaľ ponúka štát.

V dobrých časoch netreba len „šetriť vo výdavkoch“ ako žiada Ďurana, ale treba „spoločnú špajzu“ aj napĺňať

Koncom týždňa sa vo vysielaní slovenského rozhlasu blysol aj analytik protrhového anarchokapitalistického think-tanku INESS, Martin Vlachynský, ktorý chválil štátnu pomoc (sic!) v Nemecku  a zároveň povedal, že tam si to môžu dovoliť ale na Slovensku nie, lebo vraj nemáme „dlhovú pozíciu ideálnu“.

Samozrejme, nemohol si nekopnúť aj do zákonníka práce, ale toto si nechajme na inokedy.

Realita zadlženia je taká, že Slovensko má podiel zadlženia k HDP menej ako 50 percent, Nemecko viac ako 60 percent. Ak sa pozrieme len na tento údaj, tak na prípadné vyššie zadlžovanie máme o dosť väčší priestor ako Nemecko.

Podľa Vlachynského, len zbierame plody toho, aké sa prijímali úspory vo verejných financiách a zároveň spomínal konzervatívnu fiškálnu politiku, ktorú sme vraj mali aplikovať. V tomto prípade je potrebné sa pozrieť nielen na výdavky, ale hlavne na príjmy. Podľa Eurostatu prerozdeľujeme prostredníctvom daní a odvodov menej ako 35 percent HDP, Nemci viac ako 40 percent (združená daňová kvóta). Takže z hľadiska príjmov patrí Slovensko ku daňovo konzervatívnejším krajinám ako Nemecko.

Mýtus veľkého sociálneho štátu

Analytik INESS Radovan Ďurana sa nedávno vyjadril takto: „Veľký sociálny štát, ktorý Slovensko má“. Tak sa pozrime aký ten sociálny štát reálne máme a či sme na tom s výdavkami do sociálnej oblasti lepšie ako tí Nemci.

Podľa Indexu Sociálnej spravodlivosti sme sa umiestnili na 22. mieste v OECD, Nemci na 10. mieste. A podľa dát OECD dáva Slovensko do sociálnej oblasti len 17 percent HDP, Nemecko  viac ako 25 percent. Takže ako? Sociálny štát na Slovensku je v porovnaní s Nemeckom zásadne neduživejší a aj v rámci komparácie na úrovni OECD patríme do spodnej tretiny konzervatívnych krajín z hľadiska veľkosti sociálneho štátu.

Takže, ak chceme, aby sa štát o svojich občanov postaral aj v čase krízy, ako v Nemecku, tak v dobrých časoch netreba len „šetriť vo výdavkoch“ ako dlhodobo žiadajú Ďurana s Vlachynským, ale treba „spoločnú špajzu“ aj napĺňať. Nemci si tú svoju plnili prostredníctvom dosahovania rozpočtových prebytkov práve na základe vyššieho zdaňovania.

Podľa amerického neoliberálneho think-tanku Tax Foundation je Slovenský daňový systém 11. najmenej zdaňujúci v OECD, Nemci sú až na 16. mieste.

Na Slovensku máme veľmi zle nastavený daňový mix, príliš naklonený na stranu zdaňovania ekonomickej aktivity a nie zdanenia majetku, renty a enviromentu, čo potvrdili aj v NBSIFP. Túto realitu dlhodobo krituzuje tiež OECD.

Zdroje obrázkov: TaxFoundation, Eurostat, OECDstat (vlastné spracovanie) a IFP.

Skrátená verzia textu vyšla v denníku SME.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články