Nový zelený údel alebo Nerast?

od Tomáš Profant
608 pozretí

Dva odborné ľavicové časopisy – New Left Review a Review of Radical Political Economics –priniesli nedávno diskusiu s americkým ekonómom Robertom Pollinom o Novom zelenom údele a Neraste. (Po anglicky Green New Deal a Degrowth.) Pollin obhajoval ekologickú politiku spojenú s hospodárskym rastom proti Nerastu. Aké boli jeho argumenty a aké boli argumenty jeho kritikov a kritičky?

Základným bodom sporu bol predpoklad možnosti oddelenia zvyšovania produkcie emisií od hospodárskeho rastu. Podľa Pollina môžu emisie klesať a dokazuje to vývoj emisií v USA, Nemecku, Británii, Španielsku a Švédsku medzi rokmi 2000-2014.

Tieto dáta sú podľa kritikov pochybné. Nezahŕňajú emisie z nákladnej dopravy a lietania a ignorujú presun priemyslu z uvedených krajín na globálny Juh. Hlavný argument však je, že ak aj skutočne došlo k oddeleniu rastu HDP od rastu emisií, tento pokles je príliš nízky – iba dvojpercentný – pričom na odvrátenie katastrofy je nevyhnutný pokles o 8-10 percent.

Zvyšovanie efektívnosti?

Ďalším bodom sporu sú investície do čistej energie a zvyšovania energetickej efektívnosti. Súčasťou tejto priemyselnej stratégie má byť podľa Pollina nárast životnej úrovne a zamestnanosti.

Podľa kritiky doteraz nárast využívania obnoviteľných zdrojov bol len doplnkom rastúcej spotreby fosílnych palív. Čistá energia tú špinavú jednoducho nevytláča. Navyše nahradenie ropy, plynu a uhlia predpokladá 18-násobný nárast využívania obnoviteľných zdrojov v prípade stabilnej spotreby energie. A tento obrovský rozmach zas predpokladá viac ťažby, výroby, distribúcie a spotreby.

Vznik nových pracovných miest ako aj zvýšenie životnej úrovne, ktoré predpokladá Pollin, tiež bude mať za následok nárast spotreby. A tá pokiaľ nie je dokonale čistá znamená nárast emisií. Kritika, že zvýšenie ťažby nie je pre globálnu ekonomiku únosné a je obrovskou záťažou aj pre ekosystémy. Rast HDP však práve to predpokladá – rast spotreby nových materiálov.

Nerast nestačí

Pollin argumentuje proti Nerastu používajúc ako príklad nedávnu hospodársku krízu, ktorá mala za následok aj pokles emisií. Ak by HDP kleslo o 10 % (štyrikrát viac ako v rokoch 2007-2009), vychádzajúc z krízových dát, pokles emisií by bol tiež 10 %, čo by nijakým spôsobom nepostačovalo na zastavenie nárastu teploty.

Protiargument kritikov je zrejmý – samotný pokles HDP nebude stačiť, dokonca ani eliminácia používania fosílnych palív. Nevyhnutné budú ďalšie opatrenia.

Ich absencia v politikách Nerastu je základným nedostatkom, ktorý im Pollin vyčíta. Odporcovia rastu priznávajú slabinu v oblasti praktickej politiky, aj tu sa však protirastové hnutie posúva dopredu. Ponúka napr. Marshallov plán na dekarbonizáciu dodávok energií, zmeny v praxi častého lietania, limity na využívanie zdrojov a spotrebu energie, skrátenie pracovného času, či zmenšenie nerovnosti v bohatstve.

Navyše Pollinovi kritici mnohé z jeho návrhov nekritizujú – napríklad tvrdenia o využití pár desatín percenta plochy Spojených štátov solárnymi panelmi na pokrytie celej spotreby energie USA. Alebo využitie 15 % tejto plochy pre veterné elektrárne. Obe politiky sú zrejme vítané. Pollinovi kritici s ním súhlasia v otázke potreby priemyselnej politiky a tiež súhlasia s rastom v niektorých sektoroch, len nie s celkovým hospodárskym rastom.

Zelený rast nefunguje

Diskusia nekončí nijak zmierlivo. Pollin trvá na neexistencii alternatívy k absolútnemu oddeleniu rastu emisií od hospodárskeho rastu a tvrdí, že kritici neponúkajú žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali jeho tvrdenia, keď sami píšu, že takmer žiadna krajina nedosiahla oddelenie rastu emisií od HDP. Navyše, v takom Japonsku HDP nerastie už 20 rokov a emisie tam neklesajú, opakuje Pollin.

Záver amerického ekonóma je zrejmý: „V sumáre táto debata upevnila moje presvedčenie, že pred sebou máme len jednu životaschopnú cestu k stabilizácii klímy. Hlavným bodom programu je projekt masívnych investícií do čistej energie, ktorý dokáže priniesť absolútne oddelenie rastu emisií od HDP v rámci globálneho Nového zeleného údelu.“

Odpoveď je podobne neústupčivá. Súznenie sa síce dá nájsť v otázke zvyšovania efektivity, uhlíkovej dane, či spravodlivej transformácii, avšak záverečný bod kritiky nastavuje prorastovým fantáziám zrkadlo reality: „Po dekádach sľubov zo strany obhájcov zeleného rastu, že dôjde k absolútnemu oddeleniu rastu emisií od HDP, sú výsledky žalostné.“

Kam diskusia smeruje?

O neraste sa nediskutuje len v odborných časopisoch. Na Twitteri sa dá sledovať skupina Degrowth & Research, ktorá postuje množstvo noviniek o neraste z akademického sveta. Stránka degrowth.info rozosiela pravidelný newsletter a prevádzkuje nerastový blog. Najnovšie na ňom pribudla reakcia na kritiku nerastu v časopise Forbes. V politickej sfére rast naďalej dominuje, avšak aj politici sa dnes musia vyrovnávať s touto kritikou a rast tak prestáva byť natoľko samozrejmý, že by sa dalo o ňom konsenzuálne mlčať.

Kratšia verzia článku pôvodne vyšla v Denníku N.
Autor je zamestnaný na ÚMV v Prahe a FSEV UK v Bratislave.

Titulný obrázok CC Licencia autora Kamiel79 z needpix.com
____________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články