NIE! Experimentom s minimálkou

od Ján Košč
1643 pozretí

Prinášame tlačové správy a komentáre k tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila 14. 08. 2020 v Košiciach na tému:

„Minimálna mzda a chudoba na Slovensku“

Mgr. Ján Košč (OZ Pracujúca chudoba):

Funkcie minimálnej mzdy:

sociálno-ochranná funkcia

  • ochrana pred mzdovým dampingom a pred chudobou, má umožniť aspoň skromnú spotrebu a sociálne kontakty,
  • má sa ňou zabezpečiť sociálny zmier,
  • zamestnávateľom minimálna mzda zabezpečuje rovnaké základné podmienky mzdovej konkurencie zamestnancov,
  • znižuje rast príjmovej nerovnosti.

ekonomicko-kriteriálna funkcia

  • minimálne mzdy majú motivovať k tomu, aby ľudia uprednostnili prácu (a z nej plynúci príjem v podobe aspoň minimálnej mzdy) pred rôznymi sociálnymi príjmami; pre zamestnávateľa predstavuje minimálna mzda najnižšiu úroveň nákladov na mzdy.

A preto vyjadrujeme zásadný nesúhlas:

  • so zmrazením minimálnej mzdy na súčasnej výške,
  • nesúhlasíme so zavedením tzv. „štartovacej minimálnej mzdy“.

Minimálna mzda musí rásť aj z dôvodu, že na Slovensku je stále prítomná inflácia, ktorá v reálnej hodnote znehodnocuje nominálnu výšku minimálnej mzdy. Zamestnanec si za minimálnu mzdu 580 € (476,74 v čistom) vo februári 2020 kúpil viac tovarov a služieb ako si za tie isté peniaze kúpi v januári 2021.

Vyjadrujeme podozrenie, že zamestnávatelia svojim nemenným postojom, kedy požadujú zmrazenie minimálnej mzdy hrajú o to, aby sa zrušil v súčasnosti platný zákon o automatickom zvýšení minimálnej mzdy na 60% z priemernej mzdy z pred dvoch rokov. Tým, že najprv žiadali zrušenie minimálnej mzdy a následne, akože ustúpili na požiadavku jej zmrazenia, takticky dotlačili odbory k rovnako tvrdému postoju. Zamestnávatelia znefunkčnili efektívny a odborný dialóg a tým pádom, ak nepríde k dohode, tak podľa zákona by sa mala minimálna mzda zvýšiť podľa automatu v zákone, čo zamestnávatelia a napríklad aj strana SaS považujú za neprijateľné.

Zamestnávatelia pri svojej argumentácii v prospech zmrazenia používajú zavadzajúce argumenty a grafy, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Argumentujú tým, že minimálna mzda rastie rýchlejšia, ako priemerná a produktivita práce. Toto svoje tvrdenie demonštrujú grafom, kde je zobrazený indexový rast týchto veličín, čo je zavádzajúce z viacerých pohľadov:

  • graf si účelovo zostavili len od roku 2013, pričom neuviedli, ani to, že pred týmto rokom rástla produktivita práce rýchlejšie ako mzdy a zároveň akosi pozabudli uviesť výšku minimálnej mzdy z roku 2013. Ak bola najnižšia mzda na začiatku sledovaného obdobia veľmi nízka (327 €) a vyrástla na dnešnú úroveň, tak samozrejme ten rast je v indexovom porovnaní vysoký.

GRAF 1: rast produktivity vs. Reálnej mzdy

  • Na grafe vidno, že produktivita práce začala rásť rýchlejšie ako mzdy až v roku 2014 a až v roku 2018 sa indexy rastu k sebe znova priblížili. Tu treba ale povedať, že ani v roku 2005 neboli mzdy a produktivita práce v súlade.

Podobne sa zástupcovia zamestnávateľov oháňajú grafom, kde podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde (53,1 %) je druhý najvyšší po Slovinsku.

  • No aj tú akosi zabudli na kontext. Ak máme vzhľadom na produktivitu práce prinízku priemernú mzdu, tak aj podiel minimálky na nej musí byť relatívne vysoký. V roku 2016 sa problematikou nízkych miezd zaoberal liberálny ekonóm Tomáš Meravý, ktorý v súvislosti s medzinárodným porovnaním rozdelenia príjmov z hrubej pridanej hodnoty medzi prácu a kapitál povedal nasledovné: „Ak by tento pomer platil aj u nás, priemerná mzda by nebola 861 eur, ale takmer 1300 eur.“ Ak by sme dnes mali na Slovensku priemernú mzdu 1300, aký podiel by tvorila dnešná minimálna mzda na priemernej mzde? Len 44,6 percenta. A všetky ekonomické fundamenty hovoria, že priemernú mzdu 1300 € by sme pokojne mohli mať (pokojne aj viac).

GRAF 2: počet zamestnancov v danom mzdovom pásme

  • Približne 33 % zamestnancov sa v roku 2018 nachádzalo v pásme do 800 € v hrubom, čo v preklade znamená, že príjmy tretiny zamestnancov na Slovensku sú priamo ovplyvňované výškou minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy vytvára tlak aj na zvyšovanie priemernej mzdy, ale tam tento dosah nie je taký silný, ako pri nižších mzdách.

GRAF 3: podiel nekvalifikovaných na celkovej zamestnanosti

  • Často sa hovorí, že prijímateľmi minimálnej mzdy sú výlučne ľudia bez vzdelania, keď sa ale pozrieme na podiel nekvalifikovaných na našom trhu práce, tak zistíme, že na Slovensku takýchto ľudí pracuje minimum. V Nemecku je to cca dvojnásobok, v Dánsku trojnásobok. Bohužiaľ môžeme z našich skúsenosti potvrdiť, že na Slovensku dostáva minimálku, alebo mzdu tesne nad minimálkou aj množstvo kvalifikovaných zamestnancov.

GRAF 4: rozdelenie príjmov HPH (práca vs. kapitál)

  • Keď sme hovorili o tom, aký je podiel minimálky na priemernej mzde a povedali sme si, že priemerná mzda by podľa nás mala byť viac ako 1300 €, tak vychádzame o.i. aj z tohto grafu. Podiel miezd na vytvorenej pridanej hodnote je príliš nízky.

GRAF 5: produktivita práce v EÚ

  • Slovensko ma spolu so Slovinskom porovnateľnú a zároveň najvyššiu produktivitu práce z krajín centrálnej a východnej Európy, pričom nominálna priemerná mzda v Slovinsku je na úrovni cca 1900 € a nominálna minimálna mzda  presahuje 1000 €.

GRAF 6: Minimálna mzda v Parite kúpnej sily 2020

  • Zamestnávatelia často porovnávajú výšku minimálnej mzdy v nominálnej hodnote, problémom je, že takéto porovnanie nie je celkom korektné z hľadiska toho, že krajiny majú rôzne cenové úrovne. Po prepočte cez paritu kúpnej sily napr. zistíme, že hoci Rumuni majú nominálne minimálku nižšiu ako my na Slovensku, dokážu si za svoj príjem zabezpečiť viac tovarov a služieb ako my na Slovensku. Podľa údajov z Eurostatu majú všetky krajiny V4 vyššiu minimálnu mzdu v parite kúpnej sily.

GRAF 7: Podiel firemných investícií do R&D na HDP

  • Pre chvíľou sme hovorili o produktivite práce na Slovensku. Tu treba povedať, že produktivita práce za posledné roky na Slovensku rastie o dosť pomalšie ako v minulosti. Sú za tým dva dôvody:
    • ľahko sa rastie z nízkych čísel a ťažšie to ide z vyšších hodnôt,
    • firemné investície na Slovensku do R&D sú jedne z najnižších v EÚ a najnižšie z krajín V4. Ak sa toto nezmení, tak ťažko dosiahneme vyšší rast produktivity práce.

   Zavedenie štartovacej minimálnej mzdy považujeme za neprijateľné z viacerých dôvodov, takýto inštitút by bol v rozpore:

  1. s antidiskriminačným zákonom,
  2. s našimi medzinárodnými záväzkami ako členskej krajiny Medzinárodnej organizácie práce,
  3. so zmluvou o fungovaní EÚ, článok 157.

Zároveň by bola takáto štartovacia minimálna mzda ľahko zneužiteľná nepoctivými zamestnávateľmi, ktorí by získali neprimeranú výhodu voči zamestnávateľom, ktorí by sa správali slušne.

doc. Ing. Tomáš Želinský PhD. (ekonomická fakulta TUKE):

Existuje množstvo prístupov k definovaniu a meraniu chudoby. Definícia (výber ukazovateľov; voľba hranice chudoby; spôsob agregácie) závisí v prvom rade od dôvodu: Na aký konkrétny účel potrebujeme poznať údaje o chudobe?

Na monitorovanie stavu chudoby v EÚ sa používa viacero ukazovateľov, pričom najčastejšie používanými sú miera rizika (príjmovej) chudoby (% obyvateľov žijúcich v domácnosti s ekvivalentným disponibilným príjmom (EDP) nižším ako hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu EDP v príslušnej krajine) a miera rizika chudoby a sociálnej exklúzie (za „chudobnú“ je považovaná osoba žijúca v domácnosti ohrozenej príjmovou chudobou a/alebo závažnou materiálnou depriváciou a/alebo nízkou pracovnou intenzitou).

Najčastejšie publikovaným ukazovateľom je práve miera rizika (príjmovej) chudoby. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že hranica chudoby je určená relatívne, interpretácia ukazovateľa nie je najjednoduchšia. Ukazovateľ vypovedá o tom, koľko ľudí môže byť (na Slovensku) ohrozených chudobou. Ukazovateľ nevypovedá o tom, koľko je (na Slovensku) chudobných ľudí. Uvediem príklad: v roku 2012 bol odhad mediánu ročného EDP na Slovensku 6 927 EUR a v roku 2013 klesol na 6 737. Mohli (a mali?) by sme sa teda domnievať, že ľudia na Slovensku „schudobneli“, nakoľko mediánový príjem poklesol. No pohľad na ukazovateľ miery rizika chudoby hovorí niečo iné: v roku 2012 bolo na Slovensku ohrozených chudobou 13,2 % a v roku 2013 hodnota ukazovateľa klesla na 12,8 %. Domnievali by sme sa teda, že na Slovensku bolo „menej chudobných“. Tento nesúlad súvisí so spôsobom konštrukcie ukazovateľa, ktorý je v prvom rade jedným z ukazovateľov rozdelenia príjmov v spoločnosti a k jeho interpretácii vo vzťahu k chudobe je potrebné pristupovať opatrne.

Hoci kolegovia zo Štatistického úradu na tlačových besedách vždy upozorňujú, že údaje o ohrození chudobou medzi krajinami sú v zásade neporovnateľné, často sa stretávame s medzinárodnými porovnaniami a vyjadreniami typu „Slováci patria medzi najmenej chudobných ľudí v EÚ.“ Podobné tvrdenia, založené na ukazovateli miery rizika chudoby, sú takmer vždy nezmyselné.

Ako je to teda s chudobou na Slovensku?

Od roku 2005 sa miera rizika (príjmovej) chudoby v SR pohybuje na úrovni okolo 12 %, posledný dostupný údaj (za rok 2018) je 12,2 %. Agregovaný ukazovateľ miery rizika chudoby a sociálneho vylúčenia na Slovensku od roku 2005 klesal – z hodnoty 32 % na hodnotu 16,3 % v roku 2018.

V ďalšej časti sa pozriem na alternatívne pohľady. Všetky výpočty sú za rok 2018, údaje za rok 2019 zatiaľ nie sú k dispozícii.

VÝPOČET 1:
Predstavme si, že EÚ ako celok je jedna „krajina“ a jednotlivé členské štáty sú jej regióny. Aká by bola miera rizika chudoby v „regióne Slovensko“, keby sme uplatnili jednotnú (relatívnu) hranicu chudoby pre celú EÚ?

Po prepočítaní príjmov cez paritu kúpnej sily – PPS (aby sa zohľadnili rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami) dostávame nasledovné výsledky (vo výpočtoch je ešte zaradené aj Spojené kráľovstvo):

Použitím tohto prístupu by boli považované za chudobou ohrozené všetky osoby v EÚ, ktoré žijú v domácnostiach s EDP nižším ako cca 10 000 PPS EUR ročne. (Pre porovnanie: hranica chudoby v SR: 4 477 EUR/rok, resp. 5 846 PPS EUR/rok.)

S použitím takejto úvahy by bola miera rizika chudoby na Slovensku: 41 %.
(susedné krajiny: Česko: 23 %, Maďarsko: 64 %, Poľsko: 38 %; MAX: Rumunsko: 77 %, MIN: Luxembursko: 4 %).

VÝPOČET 2:
Jeden z prístupov k určeniu hranice chudoby je založený na predpoklade, že samotní jednotlivci dokážu najlepšie zhodnotiť svoju vlastnú situáciu – ide o tzv. koncept subjektívnej chudoby. Respondenti odpovedajú na otázku typu „Podľa Vášho názoru, aký je najnižší čistý mesačný príjem, ktorý by musela mať Vaša domácnosť, aby vystačila s peniazmi?“ Táto otázka je následne vyhodnocovaná vo vzťahu k aktuálnemu príjmu domácnosti a určí sa hranica subjektívnej chudoby.

Podiel subjektívne chudobných (podľa tohto prístupu) na Slovensku od roku 2005 klesal z úrovne cca 84 % na približne 33 % v roku 2018.

Tento prístup umožňuje stanoviť aj hranice subjektívnej chudoby pre rôzne skupiny ľudí/domácností (výpočet 3).

VÝPOČET 3:
Hranica subjektívnej chudoby napovedá, čo ľudia považujú za najnižší čistý mesačný príjem, ktorý zabezpečí, aby domácnosť vystačila s peniazmi. Keď vychádzame z predpokladu, že minimálna mzda by mala v značnej miere zabezpečiť, aby domácnosti pracujúcich vystačili s peniazmi, takýto prístup nepriamo naznačuje, aké sú predstavy ľudí o minimálnej mzde.

To je zachytené v Tab. 1:

Typ domácnosti Počet pracujúcich dospelých Bývajú vo vlastnej nehnuteľnosti zaťaženej/nezaťaženej hypotékou? Hranica subjektívnej chudoby pre príslušný
typ domácnosti
(EUR/mes. – čistý príjem)
1 dospelý 1 Bez hypotéky 684
Spláca hypotéku 1 024
2 dospelí +
1 závislé dieťa
2 Bez hypotéky 1 106
Spláca hypotéku 1 170
1 Bez hypotéky 1 037
Spláca hypotéku 1 053
2 dospelí +
2 závislé deti
2 Bez hypotéky 1 218
Spláca hypotéku 1 280
1 Bez hypotéky 1 186
Spláca hypotéku 1 240

Tab. 1: Odhad hraníc subjektívnej chudoby pre vybrané typy domácností v SR v r. 2018
(Spracované s použitím údajov EU-SILC)

Výsledky naznačujú, že v prípade domácností s dvoma pracujúcimi dospelými sa odhady minimálne požadovaného príjmu pohybujú na úrovni cca 1 100 – 1 300 eur/mes., teda cca 550 – 650 eur/mes. (v čistom vyjadrení) v priemere na jedného dospelého. V prípade, že v domácnosti je zamestnaný len jeden dospelý, odhady sú mierne nižšie. Najvyššie hodnoty minimálne požadovaného príjmu sa týkajú jednočlenných domácností (cca 680 eur/mes.), pričom jednotlivci splácajúci hypotéku požadujú v priemere o cca 340 eur mesačne viac než jednotlivci bez takého záväzku.

Uvedené odhady nemožno považovať za jediné a nemenné, nakoľko iná technika odhadu (založená na rovnakej myšlienke) by mohla viesť k iným výsledkom, avšak nepredpokladám, že rozdiely by presiahli 10 %.

PhDr. Jozef Balica (člen predsedníctva OZ KOVO):

Zamestnanci z Východného Slovenska podporujú rast Minimálnej mzdy tak, ako navrhuje Konfederácia odborových zväzov. Za odvedenú prácu musí zamestnanec dostať Spravodlivú mzdu, t. j. mzdu ktorá jemu a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň. Tak je to uvedené v medzinárodných sociálnych dokumentoch ktorými je Slovensko viazané. Obdobne o tom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky.

S rozhorčením sledujeme vystúpenia niektorých ministrov vlády Slovenskej republiky o „zmrazení“ minimálnej mzdy, zavedení štartovacej minimálnej mzdy vo výške 465 € v hrubom, cca 396 € v čistom, ba dokonca úvahy o regionálnej minimálnej mzdy. Rezolútne odmietame takéto experimentálne praktiky, ktoré vôbec nezohľadňujú sociálny rozmer mzdy. Výška takejto disponibilnej mzdy zďaleka nepokrýva náklady zamestnanca a jeho rodiny na každodenný život.Po odrátaní hypotéky a nájomného zamestnancovi a jeho rodine, praktický neostane na ďalší intelektuálny a sociálny rozvoj človeka na úrovní 21. storočia.

99 € týždenne, 19,80 € na deň má zabezpečiť pracovníkovi reprodukciu jeho pracovnej sily ?! Je to výsmech poctivej práce a poníženie ľudskej dôstojnosti slovenského zamestnanca.  

Argumentácia o udržaní resp. zvýšení zamestnanosti, neobstojí. Doterajšia prax na Slovensku ukazuje, že práve zvýšenie min. mzdy znížilo nezamestnanosť vyšším záujmom o prácu. Pokiaľ zamestnávateľ nemá dostatočnú zákazkovú náplň, neuchráni pracovné miesta ani extrémne nízka mzda.

Podiel mzdových nákladov na celkových nákladov sa totiž pohybuje v priemere na úrovni 7,5 %. Ak by platy stúpli napr. o + 13 %, celkové náklady by sa zvýšili o + 0,98%. Pre takéto navýšenie by Slovenská ekonomika určite neskolabovala.                                                                      

Zvyšovaním minimálnej mzdy docielime posilňovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo ma pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov.

Pokiaľ nebudeme brať ohľad na sociálny rozmer mzdy pre zamestnanca, iba na ekonomický rozmer dôležitý pre vrecká akcionárov a majiteľov firiem nikdy nedosiahneme návrat státisícov slovenských zamestnancov zo zahraničia a stabilitu mladých rodín tu doma.

Zisky pre kapitál sú dosahované na úkor nízkych nespravodlivých miezd radových zamestnancov. Ak šetriť, tak na ziskoch kapitálu.

Zvýšenie min. mzdy pomôže prelomiť začarovanú bariéru nízkej ceny práce a smerovaniu k vyššej zamestnanosti a postupnej vyššej spravodlivosti v odmeňovaní.

____________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články