Naozaj odbory nie sú reprezentatívne?

od Ján Košč
554 pozretí

Ad: Odborári sa zaťali

Ak odhliadneme od samotného sporu a spôsobu, akým sa skončilo tohtoročné vyjednávanie o výške minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokoch a príplatkoch za prácu, tak možno skonštatovať, že v tomto kontexte sa šíria aj rôzne nepravdy, zavádzania a vyslovené hlúposti.

Takéto tvrdenie je zavádzajúce, tak z úst komentátora, ako aj z úst ministra práce, pretože na jednej strane na Slovensku platí ústavné právo slobody združovania, a tak je informácia o tom, kto je členom odborov, informáciou, s ktorou zamestnávatelia nesmú nakladať (antidiskriminačný zákon).

Na druhej strane väčšina odborových organizácií má so zamestnávateľmi dohody o zrážaní členského, takže zamestnávatelia informáciu o odborovej organizovanosti, samozrejme, majú. Takže tvrdiť, že nikto nevie, aká je reprezentatívnosť, je silným a účelovým zavádzaním. A to radšej nerozoberajme, akí ústretoví sú mnohí zamestnávatelia pri pokusoch zamestnancov založiť si odborovú organizáciu.

Kto je nereprezentatívny

Minister práce bez konzultácie s odborníkmi na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky požaduje doplniť tripartitu o ďalšie odborové organizácie a mimovládky a Žitňanský hovorí: „Zároveň je to číslo (viac ako 200-tisíc členov odborov združených v KOZ), ktoré ako alarm volá do debaty ďalších odborárov združených v iných organizáciách či združeniach.“

Na jednej strane minister hovorí, že navrhne, aby v zákonoch upravujúcich relevantnosť odborových organizácií bol potrebný súhlas 20 percent zamestnancov (nie odborárov), tak spochybňuje KOZ, ktorá zastupuje zhruba desať percent zamestnancov, ktorí sú členmi odborov, a legitimizuje malé odborárske združenia, ktoré zastupujú asi dve percentá zamestnancov združených v odboroch mimo KOZ.

Takže si to zhrňme. Na podnikovej úrovni podmienkou reprezentatívnosti doslova zruší možnosť zakladať odborové organizácie a dá do rúk zamestnávateľov možnosť ľahko legitimizovať žlté odborové organizácie (odborové organizácie, ktoré riadi zamestnávateľ).

Odbory majú viac členov, než je súhrnný počet členov všetkých politických strán na Slovensku.

Na úrovni tripartity zase avizuje legitimizáciu nereprezentatívnych odborových organizácií aj napriek tomu, že Slovensko sa zaviazalo medzinárodnými zmluvami tripartitu zložiť práve na základe reprezentatívnosti.

Mimochodom, keď už porovnávame. Podľa medzinárodných štatistík Medzinárodnej organizácie práce, na Slovensku je odborovo organizovaných asi 12 percent zamestnancov, pričom pokrytie kolektívnymi zmluvami je na úrovni približne 25 percent zamestnancov.

Vo Francúzsku sú odborovo organizované asi tri percentá zamestnancov, ale kolektívnymi zmluvami je pokrytých až 98 percent zamestnancov. A videli by sme ten cirkus, keby sa Macron pokúsil o také zmeny, ako avizuje minister Krajniak.

Aj napriek tomu, že niektorí politici spochybňujú odbory na základe členskej základne, tak odbory majú viac členov, než je súhrnný počet členov všetkých politických strán na Slovensku. A ako hovorí predseda ČMKOS (česká obdoba KOZ) Jozef Středula, byť v odboroch je viac sexi ako byť členom politickej strany.

Porovnajme si štatistiky

Rovnako sa treba opýtať, ako chce Krajniak dosiahnuť reprezentatívnosť členov tripartity? Pôjde napríklad rakúskou cestou, kde pre všetkých zamestnávateľov platí zákonná povinnosť byť členom zamestnávateľských komôr a pre zamestnancov povinnosť členstva v zamestnaneckých komorách?

Ak komentátor Žitňanský spomína štatistiky ohľadom minimálnej mzdy a ich podieloch na priemernej mzde, tak v prípade Nemecka by nemal opakovať Krajniakov omyl o menej ako 40 percentách, podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v Nemecku je takmer 50 percent. Takisto je dôležité povedať, že Kaitz index samotný nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Čo keby sa Žitňanský pozrel aj na porovnanie výšky minimálok v parite kúpnej sily (zohľadnenie cenovej úrovne), kde sme na tom najhoršie v regióne V4, dokonca aj Rumuni si za svoju minimálku nakúpia viac ako slovenskí zamestnanci platení na úrovni minimálnej mzdy.

Rovnako je nezmyslom tvrdenie: „Náklady na mzdy sa snažia šetriť všetci zamestnávatelia, čo je prirodzené, keďže mzdové náklady sú pomerne vysoké.“ Podľa údajov vyžiadaných od Štatistického úradu SR je podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch nižší (závisí od sektora) zhruba o polovicu oproti západnej Európe.

Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.


Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články