Minimálku porazíme, bez ohľadu na obete

od Ján Košč
628 pozretí

Ad: naša minimálka rastie bláznivo

Po prečítaní komentára z pera analytika INESSu je možné skonštatovať, že na prístupe tejto organizácie k inštitútu minimálnej mzdy sa nič nezmenilo. Namiesto hodnotovej diskusie prostredníctvom argumentov sme sa znova dočkali len hrubých zavádzaní.

Róbert Chovanculiak tvrdí, že: „Brusel chce správne znížiť minimálnu mzdu na Slovensku“ a „ak by sme však predpokladali, že sa komisii jej predstavu o minimálnej mzde presadiť podarí, tak by to pre Slovensko znamenalo jej pokles“.

Diskusie o legislatíve

Tieto tvrdenia pána analytika sú hrubým zavádzaním. Po prvé preto, že návrh legislatívy na zavedenie inštitútu minimálnej mzdy na území celej EÚ je stále ešte len v príprave a o nastavení systému sa stále diskutuje. V deň vydania komentára analytika INESSu sa práve stretávali zástupcovia celoeurópskej tripartity, aby o tomto mechanizme diskutovali.

Po druhé, je jeho tvrdenie dokonca klamstvom v tom, že po zavedení takejto legislatívy by sme museli znižovať našu minimálnu mzdu, prípadne ju na niekoľko rokov zmraziť. Cieľom tejto legislatívy je zaviesť jednotný rámec pre výpočet minimálnych miezd vo všetkých krajinách tak, aby určovala, aké je najnižšie možné minimum.

Ak budú mať jednotlivé štáty minimálnu mzdu na vyššej úrovni, ako tomu bude podľa celoeurópskeho mechanizmu, tak sa nič nemení, ostane v platnosti minimálna mzda podľa národnej legislatívy. Ak ale bude mať niektorý členský štát EÚ nižšiu minimálnu mzdu, ako podľa európskej legislatívy, tak bude platiť tá vyššia.

Škandinávci sú skutočne proti?

Ďalej sa nás autor komentára odhodlal presvedčiť, že: „veľkými odporcami jednotnej minimálnej mzdy sú totiž odborári v severských krajinách ako Dánsko, Švédsko či Fínsko“.

Toto tvrdenie sa tiež nezakladá na pravde. Je síce pravda, že zástupcovia Škandinávie dali k tejto legislatíve zásadne pripomienky, ale tieto pripomienky sa ani len omylom nedajú označiť ako „veľký odpor“. Ich pripomienky stoja na celkom inej úrovni kolektívneho vyjednávania v Škandinávii a na vyjednávaní minimálnych miezd na sektorovej a podnikovej úrovni.

V krajinách kde sa odborová organizovanosť pohybuje na úrovni 80 a viac percent a kde boli na konci minulého storočia zavedené reformy nazývané flexikurity – čiže mix osekania pracovných kódexov výmenou za zásadné posilnenie odborov – len nechcú prísť o výhody svojho systému. Preto žiadajú, aby im táto celoeurópska legislatíva nenarušovala ich kolektívne zmluvy.

Keďže je celá legislatíva len v procese prípravy, tak nie je ani len trochu možné povedať, že Škandinávia je absolútne proti. Ak by sme po vzore Škandinávie požadovali rovnaké posilnenie práv odborov na Slovensku, tak odborníci z INESS a veľmi pravdepodobne aj zástupcovia zamestnávateľov by kolabovali a zároveň by šepkali slová ako socializmus a komunizmus.

Produktivita práce

Ak sa pozrieme na ďalšie tvrdenie pána Chovanculiaka týkajúce sa produktivity práce, tak samozrejme zrazu volá po zosúladení rastu miezd s rastom produktivity. Fajn. Len nerozumiem, prečo po takomto opatrení nevolal, keď naša produktivita práce rekordne rástla a mzdy stúpali podstatne pomalším tempom.

Rovnako je zaujímavé, že sa nepozrie na príčiny súčasného slabého rastu produktivity. Slovenské firmy investujú do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ a rovnako málo investujú do celoživotného vzdelávania zamestnancov.

A ak tvrdí, že Slovensko sa v roku 2019 dostalo na druhé miesto v podiele minimálky na priemernej mzde hneď po Slovinsku. Po prvé, nedá sa to overiť, nakoľko ešte nikde neboli oficiálne publikované príslušné indexy. A po druhé, nakoľko máme na Slovensku nízky podiel miezd na HDP i pridanej hodnote, tak samozrejme, že aj priemerná mzda je neprimerane nízka a tak ten kritizovaný podiel nie je dostatočne relevantným ukazovateľom.

Skrátená verzia komentára vyšla v denníku SME.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články