Liberálna akademická „sloboda“

od Tomáš Profant
1949 pozretí

Po oznámení, že maďarská vláda začala diskusiu s predstaviteľmi štátu New York, kde je budapeštianska Stredoeurópska univerzita (CEU) akreditovaná, svitla nádej, že univerzita predsa len nebude musieť opustiť Maďarsko. V takom prípade by kritika politiky Georgea Sorosa nebola nezamýšľanou podporou ohavnému Orbánovmu režimu bojujúcemu proti akademickej slobode. O akú slobodu však ide v prípade Stredoeurópskej univerzity?

K zodpovedaniu tejto otázky nám môže byť nápomocná história filantropickej podpory vzdelávacích inštitúcií v Spojených štátoch. Podobne ako za vznikom CEU stál miliardár presadzujúci určitý pohľad na svet, tak aj v USA v 19. storočí vtedajší boháči budovali univerzity, ktoré po nich boli aj pomenované – napríklad Carnegie Mellon pomenovaná po oceliarskom magnátovi Andrew Carnegiem, či Cornell, pomenovaná po Ezra Cornellovi, ktorý zbohatol na telegrafe.

Ciele týchto kapitánov priemyslu boli podobné ako cieľ finančníka Georgea Sorosa. Aj oni usilovali o takú sociálnu reformu hospodárskeho systému (vtedy spoločnosti meniacej sa z poľnohospodárskej na industriálnu), ktorá by nešla proti ich záujmom, ale zároveň by do tohto systému zaviedla určitý poriadok.

Ciele pri vzniku CEU

Zhruba o sto rokov neskôr, v roku 1991, George Soros zakladá Stredoeurópsku univerzitu s úmyslom vychovať novú generáciu ekonómov schopnú po skončení štúdií pretaviť získané poznatky do praxe. Univerzita začala ako katedra ekonómie, ktorá sa mala venovať transformácii na trhovú ekonomiku. Cieľom bolo tiež priblížiť ekonomické myslenie, ktoré prevládalo v danej dobe v organizáciách ako Medzinárodný menový fond. Napríklad Svetová banka bola aktívna pri tvorbe seminárov pre privatizáciu. Tieto kontakty ovplyvnili výskum a výučbu na CEU tak, že v mnohom boli v súlade s globálnou agendou medzinárodných finančných inštitúcií.

Na CEU sa však nevyučovala len ekonómia. Neskôr pribudla politológia, ktorú viedol János Kis, prvý predseda Zväzu slobodných demokratov – Maďarskej liberálnej strany. Celá katedra politológie bola podľa Nicolasa Guilhota z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum budovaná v liberálnom a anti-nacionalistickom duchu.

Guilhotov základný argument sa týka politiky, ktorú vo svete presadzuje George Soros a ktorá sa podľa neho pretavuje do výskumu a výučby na CEU. Ide o politickú pozíciu medzi trhovým fundamentalizmom a anti-globalizačným aktivizmom. Soros podporuje ekonomickú globalizáciu, ale argumentuje v prospech jej regulácie, aby nezanikol liberálny svetový poriadok a aby sa tu nezopakovali tragédie 20. storočia spojené s autoritárstvom.

Ľudské práva, rodové témy, či ochrana životného prostredia sú v mnohom isto hodné podpory. Stratégiou filantropov však je podľa Guilhota ich presadzovať iba do tej miery, do akej sú v súlade so základnými imperatívmi globalizácie. Ich cieľom je výchova profesionálov s realistickým prístupom. Tí majú zaistiť miernu reformu a udržateľnosť ekonomického systému. Jedným zo spôsobov je aj vytvorenie dialógu medzi mimovládnymi organizáciami a akademikmi zo CEU a profesionalizácia mimovládok, z ktorých sa tak stáva súčasť širšej verejnej politiky. Na jednom mieste sa potom stretávajú aktivisti, akademici a predstavitelia medzinárodných organizácií a spolu vytvárajú tzv. globálne vládnutie.

Nejde o konšpiráciu

Nejde pritom o žiadnu konšpiráciu. George Soros robí len to, čo mnohí iní bohatí ľudia – presadzuje svoje myšlienky. Tie vychádzajú napríklad od filozofa Karla Poppera, obhájcu liberálnych hodnôt. Stredoeurópska univerzita samotná ale nie je schopná riadiť svet, ani nič podobné. Ostatne, prijatie nového zákona v Maďarsku dokázalo pravý opak. Prispieva však k budovaniu elity rešpektujúcej základné mantinely globalizácie a centristického liberalizmu.

O akú akademickú slobodu teda ide v prípade Stredoeurópskej univerzity? Hoci je akademický priestor skutočne jedným z najslobodnejších, je tiež rovnako ako iné spoločenské priestory plný ideologických bojov a jednou z bojujúcich ideológií je aj liberalizmus. CEU bola vybudovaná s cieľom ovplyvniť spoločnosť liberálnym smerom. Nemalo ísť o miesto, v ktorom by rovnaký priestor dostali trhoví fundamentalisti a anti-globalisti. Išlo tak o obmedzenú „slobodu“, ktorá nepresahuje určité mantinely ani vpravo, ani vľavo, plne v súlade so Sorosovou perspektívou. Guilhotov výskum využívajúci aj archívy CEU dobre ukazuje pôvod tejto inštitúcie.

Marxizmus na CEU

Argument, ktorý by tvrdil, že na CEU naďalej dominuje Sorosova ideológia, by si vyžadoval omnoho viac zisťovania v otázkach výučby a publikačnej činnosti na dnešnej CEU. Jeden profesor sa tu napríklad označil za kryptomarxistu, ďalšia sa venuje marxizmu a kritickej teórii. Takýchto vyučujúcich na CEU určite bude viac, hoci by tiež bolo zaujímavé zistiť, do akej miery kritizujú samotného Sorosa pre jeho problematické pôsobenie na finančných trhoch.

Akademická sloboda tu teda zjavne existuje a v jej rámci centristický liberalizmus bojuje (a v niektorých otázkach súznie) s marxizmom. Liberálna ideológia má samozrejme plné právo na svoju existenciu vo verejnom priestore. Otázkou však je, či na CEU naďalej dominuje a či táto dominancia nie je spojená s pôvodnými zámermi Georgea Sorosa, napríklad výberom akademikov ešte v 90. rokoch. Druhou, omnoho závažnejšou otázkou je, či je v poriadku, že jeden oligarcha má moc založiť školu a presadzovať svoju ideológiu v nerovnom súboji s ľuďmi, ktorí nedisponujú takými finančnými prostriedkami ako on.

Foto: ilustračné. Zdroj. The stock of CEU.

Upravená verzia článku vyšla v denníku SME.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!