Lenin – vzoprieť sa fatalizmu

od Peter Takáč
635 pozretí

Vladimír Iljič Lenin – kozmopolita a východoeurópsky intelektuál, ktorý sa nebál zasiahnuť do prirodzeného behu udalostí, aby kompletne vychýlil politický vývoj 20. storočia.

Hoci Leninove zozbierané spisy v angličtine dohromady činia 45 zväzkov, pre porozumenie politickej praxi by sme sa mali oboznámiť aspoň s niektorými z nich.

Podľa rozšírenej predstavy šlo Leninovi o moc a vplyv a preto hľadal rozličné spôsoby ako dosiahnuť a ospravedlniť tieto ciele. Heslá ako „Všetku moc sovietom“, politika „mieru, chleba a pôdy“ či práva národov na sebaurčenie mali byť v lepšom prípade len zúfalou snahou ako na stranu revolúcie pritiahnuť roľníkov východnej Európy a spôsobom, ako uniknúť banálnym sľubom európskej sociálnej demokracie.

Niektorí Lenina dokonca ani nepovažujú za marxistu, ale skôr jakobína, akúsi národoveckú alebo populistickú variantu, ktorému na dosiahnutie revolučných cieľov stačí politická vôľa. Zabúda sa však na to, že Lenin svoj politický obrat postavil na dôkladnom teoretickom štúdiu, v ktorom sa venoval socio-ekonomickým podmienkam Ruska.

V rozsiahlej práci Vývoj kapitalizmu v Rusku z roku 1899 dospel nielen k záveru, že krajina je zrelá napodobiť Veľkú francúzsku buržoáznu revolúciu roku 1789. To bol totiž názor blízky aj jeho rivalom – menševikom, ktorí verili v postupnú premenu cárskeho režimu. Na rozdiel od nich sa domnieval, že revolúciu nepovedie ruská buržoázia, pretože je príliš spätá so starým poriadkom, ale mestská robotnícka trieda, pre ktorú sa vytvorí priestor. Rozvoj kapitalizmu sa udeje v rukách pracujúcich, ktorí sa chopia moci prostredníctvom demokratickej slobody organizovať sa.

V slávnom pamflete Čo robiť? následne píše, že revoluční sociálni demokrati nie sú spokojní s „poddávaním sa živelnosti hnutia, t.j. tomu, čo je v danej chvíli“, ale musia vytvárať organizácie na rozvíjanie politického vedomia pracujúcich. Tento krok znamenal obrovský posun v marxistickej teórii, kedy sa o masové hnutie má starať a viesť ho strana.

Vo svojich ďalších analýzach svetovej ekonomiky začína Lenin osud ruských pracujúcich prepájať s medzinárodnou revolúciou. Priemyselné kartely a banky rozširujú prostredníctvom finančného kapitálu svoj vplyv do iných krajín, kde sú schopné dosiahnuť vyššie zdroje a zisky ako na domácom trhu. Pri presadzovaní svojich imperialistických záujmov dochádza okrem podplácania politikov a zásahovania do štrajkov pracujúcich aj ku konfliktom mocností o teritóriá.

Takýmto konfliktom štátov o vplyv bola podľa Lenina aj prvá svetová vojna. V roku 1915 v spise Socializmus a vojna na jej adresu píše: „Nie je úlohou socialistov pomáhať mladšiemu a silnejšiemu zlodejovi (Nemecku) okrádať starších a prepchatých zlodejov. Socialisti musia využiť výhodu boja medzi zlodejmi a zvrhnúť ich všetkých. Aby to boli schopní spraviť musia socialisti najprv povedať všetkým ľuďom pravdu, a to, že táto vojna je trojnásobnou vojnou medzi otrokármi na upevnenie otroctva.”

Lenin zjavne neobhajoval a nestaval sa na stranu slabších imperializmov. Čínske, európske či ruské imperiálne záujmy by dnes zrejme kritizoval takisto, ako tie americké a považoval by ich za rôzne formy zotročovania ako cudzích, tak i vlastných pracujúcich. Možno aj z toho dôvodu ho Vladimir Putin nedávno nazval pôvodcom myšlienky rozpadu Sovietskeho zväzu, keď dovolil jeho delenie.

Lenin videl, že vlády sa v mene „obrany vlasti“ snažia proti sebe poštvať obyvateľstvo, aby mohli udržiavať jeho útlak a naďalej drancovať kolónie. Preto tvrdil, že počas reakčnej vojny si revolučná trieda nemôže nepriať porážku svojej vlastnej vlády.

V roku 1917 sa mu za niekoľko mesiacov podarilo zmeniť trajektóriu revolúcie a dostať k moci. Na to, aby sa pri nej udržal, či už pre svoje vlastné alebo širšie záujmy, musel okrem odporu časti verejnosti čeliť jednotkám Británie, Francúzska, Japonska a USA, ktoré chceli revolúciu potlačiť. Krajina bola zdecimovaná vnútornou i vonkajšou vojnou a zabudnutá vo feudálnej dobe. Napriek tomu sa jej podarilo prežiť a udržať nažive, no svoj cieľ – spoločnosť bez útlaku – musela zanechať v diaľke.

Leninovým odkazom ostáva poznanie, že smer, ktorým sa uberá spoločnosť, je možné zvrátiť. A to napriek tomu, ako beznádejne situácia vyzerá. Je na to však potrebné viac ako mudrovanie človeka, ktorý dopredu vie, ako všetko skončí a tak radšej nič nepodniká. Iba nové vedenie, vytvorené na základe kontaktu s realitou, dokáže priniesť nové výsledky.

Autor foto: hafteh7. Zdroj: Needpix.


Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!