Kontrafaktuálna história v podaní Matice slovenskej

od Adam Šumichrast
2561 pozretí

Matica slovenská sa opäť negatívne zviditeľnila témou spojenou s obdobím slovenských dejín v rokoch 1939 – 1945. Tentokrát na svojom webe uverejnila krátke video, ktoré sa zaoberalo otázkou, „čo by bolo keby“ nedošlo k 14. marcu 1939. V tento deň vznikol Slovenský štát.

Na úvod musím poznamenať jednu vec, ktorá v reakciách na počin Matice slovenskej nezaznela dostatočne. Takzvané kontrafaktuálne dejiny, resp. dejiny zaoberajúce sa otázkou „čo by bolo keby?,“ sú v skutočnosti normálnou súčasťou historiografie, hoci sa jedná o pomerne novšiu a do istej miery kontroverznú oblasť. Čiže v tomto samotnom problém nie je. Problém je v tom, že do oblasti kontrafaktuálnej histórie by sa mal púšťať predovšetkým človek, odborník/-čka, ktorý dokonale ovláda najmä to, čo sa reálne udialo.

Samozrejmosťou je, že veľmi dobre pozná dobové reálie, je oboznámený so všetkými relevantnými historickými dokumentmi a celkovo ovláda širší kontext danej doby. Po splnení týchto podmienok sa môže pustiť do zaujímavých predikcií v zmysle, čo by sa mohlo udiať, ak by sa stalo, resp. nestalo to či ono. Známa je napr. publikácia What if? z roku 1999, ktorá vyšla aj v českom preklade. Pre potenciálneho čitateľa je určite zaujímavé si prečítať napríklad to, čo by sa stalo, ak by kvôli počasiu nedošlo k vylodeniu v Normandii. Ako by to mohlo ovplyvniť vývoj druhej svetovej vojny? Boli by vôbec nacisti porazení? Pred pár rokmi vyšla aj kniha zaoberajúca sa československými kontrafaktuálnymi dejinami:  Historie na rozcestí Jak mohly dopadnout osudové chvíle Československa?

Tieto podmienky však v prípade počinu Matice slovenskej naplnené neboli. Koniec koncov, jej samotní predstavitelia sa vyjadrili, že sa nejednalo o počin Slovenského historického ústavu Matice slovenskej, ale iba o akýsi umelecký pohľad na dejiny (minulý čas používam z toho dôvodu, že Matica po kritických reakciách video zo svojich stránok stiahla). V tomto prípade mi však uchádza zmysel takéhoto pokusu, najmä, ak obsahuje historické chyby a dezinterpretácie, na ktoré v stručnosti poukážem.

Vo videu padlo tvrdenie, že ak by sa Slováci postavili Hitlerovi na jar 1939, tak by sa územie Slovenska rozdelilo medzi Poľsko, Maďarsko a Protektorát Čechy a Morava. Vraj nejde o hypotézu, lebo išlo o reálnu hrozbu. Faktom je, že nacisti sa vyhrážali takýmto delením, čím tlačili na Jozefa Tisa, aby vyhlásil Slovenský štát. Ale dnes už na základe dobových nemeckých dokumentov vieme, že Hitler by takýto vývoj určite nedopustil. Možnou alternatívou by bola jedine okupácia a zriadenie akejsi obdoby Protektorátu Čechy a Morava. Ďalej sa video snažilo, aj keď sofistikovanejším spôsobom, relativizovať osud slovenských Židov. Vraj aj v iných, okupovaných štátoch, bol ich osud rovnako hrozný. Takéto tvrdenie však takisto z historického hľadiska neobstojí. Tragédia slovenských Židov je o to väčšia, že deportácie a celý legislatívny proces ostrakizácie a pauperizácie, ktorý k nim smeroval, sa diali plne v réžii slovenských politikov. A potom tu máme napríklad Rumunsko či Maďarsko. Tieto, rovnako nie priamo okupované, ale vazalské štáty, v roku 1942 vlastných Židov nedeportovali.

Nevôľu vyvolala aj hypotéza, že či by vôbec došlo k Slovenskému národnému povstaniu, nebyť 14. marca 1939 a teda aj existencie slovenskej armády. Je síce pravdou, že armádne zložky zohrali v SNP významnú úlohu, ale naznačovať, že bez vzniku Slovenského štátu by vlastne ani nemuselo k povstaniu proti nemeckej okupácii a danému režimu prísť, je scestné. V prvom rade, 14. marcom 1939 bol zavedený režim, ktorý svojím pôsobením a konaním stál v úplnom protiklade  voči SNP ako takému. Čiže odvodzovať vznik SNP od ustanovenia ľudáckeho režimu je z tohto hľadiska nezmyselné. Slovenské národné povstanie vzniklo práve kvôli existencii Slovenského štátu (a pôsobeniu nacistov), nie vďaka nemu. V druhom rade, z histórie sú známe aj príklady povstaní proti nacistom, na ktorých sa armáda v takej podobe ako v prípade SNP nepodieľala (napr. Varšavské povstanie v Poľsku, Titova partizánska armáda v Juhoslávii a iné).

Súhlasiť sa dá s tým, že vyrovnať sa s vlastnou minulosťou je naozaj potrebné. Takisto sa netreba bičovať za niečo, čo sa udialo v minulosti. Avšak nemožno ani relativizovať negatívne stránky slovenskej histórie a vytvárať konštrukty, ktoré nestoja na historických faktoch alebo sa pokúšajú o sofistikovanú apológiu evidentne negatívnych javov. A práve produkcia Matice slovenskej do týchto vôd už viackrát, vrátane predmetného videa, začrela. Ak sa ešte v budúcnosti budú matičiari pokúšať o kontrafaktuálnu históriu, stačí sa držať historických reálií. Potom môžu byť reakcie na ich tvorbu aj pozitívne.

Foto: Ilustračné foto. Na historickej snímke Jozef Tiso a Adolf Hitler. Zdroj: commons.wikimedia.org

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!