Ekonomika a spoločnosť #8: Neexistuje obed zadarmo

od Brigita Schmögnerová
991 pozretí

Vážení čitatelia,

prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.

Redakcia

Koncept známy ako spoločenská zodpovednosť podnikov (v angličtine Corporate Social Responsibility, v skratke CSR) vyjadruje dobrovoľné správanie podnikov, ktorým podnik preukazuje svoju starostlivosť o zamestnancov, životné prostredie, o rozvoj komunity, kde je lokalizovaný a pod.

V ostatných dvoch desaťročiach koncept CSR získava nový rozmer: teória hovorí o politickej CSR, inými slovami, o politickej úlohe biznisu. Nemá sa na mysli ani lobing, ani obsadzovanie vládnych postov z radov biznisu (tzv. otáčacie dvere), ale nahradzovanie vlády, resp. štátu biznisom, ktorý preberá jeho úlohy ako napríklad sociálnu úlohu štátu, úlohu produkovať tzv. verejné statky (t.j. zabezpečuje vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a pod.) Inými slovami, pre takýto biznis zisk prestáva byť kľúčovým motívom. Tento koncept eliminuje základný rozdiel medzi biznisom a štátom reprezentovaným vládou: cieľom biznisu vytvárať a reprodukovať zisk, cieľom štátu starať sa o verejné blaho.

Základným problémom nie je otázka motivácie biznisu. Základným problémom je, že takáto „sociálna a politická“ zodpovednosť podniku nie je legitimizovaná demokratickou väčšinou a v demokratickom štáte je preto neprípustná.

Teória je nepochybne vzdialená realite. Prieskum na vzorke 1295 respondentov, ktorý uskutočnila Fakulta managementu UK v Bratislave ukázal, že až pre 98% slovenských podnikateľov je na prvom mieste ich motivácie zisk. Z desiatich hodnôt na chvoste rebríčka skončili spoločenské dobro a rozvoj zamestnanosti. Kríza vyvolaná pandémiou Covidu-19 túto motiváciu ešte prehĺbila.

Žiadame od vlády efektívnu a dostatočnú pomoc

Aj zarytí advokáti trhu sa v krízach dožadujú pomoci od štátu. Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov na rokovaní Ekonomického krízového štábu počas prvej vlny pandémie viackrát upozorňovali na oneskorenie, nedostatočnú výšku a administratívnu náročnosť pomoci štátu podnikateľom. Porovnávali ju s razantnými opatreniami nemeckej vlády, či  Česka.

V prvej vlne reagovala vláda neskoro a málo, a uvidíme, či to tak bude i v druhej vlne. Minister a podpredseda vlády chce riešiť najväčší hospodársky prepad po 2. svetovej vojne antibyrokratickými balíčkami…

Ako v každej kríze aj v tejto budú víťazi a porazení. Za skutočných víťazov krízy označil eurokomisár pre hospodárstvo a dane Paolo Gentiloni gigantické digitálne spoločnosti. Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google, Amazon, Facebook, Apple) sú nepochybne čistí víťazi krízy. V druhom štvrťroku príjmy Amazonu z e-obchodu napríklad oproti minulému roku vzrástli o 47.8 % na 45,9 mld USD. Jeff Bezos, majiteľ Amazonu, už po tretí rok zostáva najbohatším človekom na svete s viac ako 110 mld USD.

Niečo za niečo, alebo neexistuje obed zadarmo

Neočakávajme, že slovenskí podnikatelia –a tobôž v týchto časoch –prepadnú horlivosti a začnú sa všetci eticky chovať a pozerať za horizont Covidu 19. Že budú riadne odvádzať dane, zisk budú investovať do zelenej a digitálnej transformácie, a pod. Ak vláda chce poskytnúť pomoc biznisu, mala by to urobiť rýchlo a efektívne, ale za presne určených podmienok. Ako hovoria prívrženci trhovej spoločnosti: neexistuje obed zadarmo. Preto za poskytnutú pomoc musí vláda žiadať recipročný záväzok biznisu. Kurzarbeit je určený na zachovanie zamestnanosti. Ak podnik tento druh pomoci dostane a napriek tomu zamestnancov prepustí, musí vláda vymôcť vrátenie finančnej pomoci.

Nemecká i francúzska vláda zvažujú, že pomoc poskytnutú veľkým spoločnostiam vymenia za vlastnícku účasť v nich. Možnosť hoci len dočasného „znárodnenia“ u nás je ideologicky absolútne vylúčená. Štát je zlý vlastník, je novodobé krédo.

Viaceré vlády zásadne neposkytujú žiadnu pomoc neplatičom daní. Ak u nás okolo 60% podnikateľských subjektov neodvádza daň, bolo by to zrejme likvidačné. Ale pomoc by nemali dostať žiadne podniky, ktoré sú zakotvené v daňových rajoch, ako o tom rozhodli napríklad vlády Francúzska a Dánska.

Naopak, Oxfam America, americká organizácia na boj s chudobou navrhuje, aby víťazi koronakrízy boli zdanení dodatkovou „pandemickou“ daňou. Mohli by ňou byť zdanené farmaceutické spoločnosti, ktoré už teraz zarábajú na vakcíne, spoločnosti, ktoré zarábajú na kovidových testoch – u nás súkromné laboratória, pre ktoré je koronakríza požehnaním a samozrejme digitálne spoločnosti. Táto kríza je jedinečnou príležitosťou dohodnúť sa na digitálnej dani – ak nie na pôde OECD aspoň na pôde EÚ.

Európska centrálna banka (ECB) ešte v marci t.r. požiadala bankový sektor v eurozóne, aby až do 1. októbra tohto roka nevyplácal dividendy za roky 2019 a 2020 a aby zisk nepoužil na odkupovanie svojich akcií. Chce, aby zisky použili na posilnenie svojej odolnosti pre prípad ťažších časov. Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) prišiel s rovnakou iniciatívou pre poisťovací sektor. Napriek tomu najväčšie nemecké poisťovne Allianz, Munich Re ale aj Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. toto odporúčanie ignorovali a odporúčania ECB nedodržali ani všetky slovenské banky.

Dividendy spolu vo výške 7,5 mld eur si vyplatia automobilky ako Volkswagen, Daimler, BMW, ktoré patria medzi najzadlženejšie firmy na svete, prepustili 200 tisíc zamestnancov a ťažili aj z kurzarbeitu.

To, čo neurobila nemecká vláda, by mala urobiť slovenská: neposkytnúť pomoc žiadnemu podniku, ktorý vyplatí dividendy za rok 2019 a 2020. Predpokladám, že generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a súčasne charizmatický šéf Klubu 500 Vladimír Soták sa nebije za seba. Pomoc by Železiarne Podbrezová podľa tohto návodu nemali totiž dostať. Valné zhromaždenie dňa 29. júna 2020 rozhodlo o vyplatení dividend z nerozdeleného zisku roku 2019 pre všetky fyzické i právnické osoby, ktoré sú majiteľmi akcií Železiarní Podbrezová a.s. k 10. júlu 2020…

Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články