Ciele udržateľného rozvoja: diabol rasizmu a jeho detail

od Tomáš Profant
935 pozretí

Zdá sa, že Ciele udržateľného rozvoja priniesli revolučnú zmenu v rozvojovej ideológii a európsky rasizmus voči zvyšku sveta bol obrátený naruby. Naozaj je to tak?

Kým dávno pred európskou kolonizáciou Ameriky, Afriky a Ázie bolo ťažko možné hovoriť o rasizme voči obyvateľom týchto kontinentov a africké kráľovstvá boli v Starom zákone dokonca vnímané ako mocné a ako dôležití spojenci napríklad kráľa Šalamúna, mocenská nadradenosť Európanov viedla k vzniku rasizmu, ktorý kulminoval v jeho vedeckej forme. Tá postulovala neprekonateľnosť biologických odlišností a začala oslabovať až počas 20. rokov 20. storočia. Holokaust urýchlil diskreditáciu biologického rasizmu, avšak jeho menej ostrá kultúrna forma v podobe tzv. neorasizmu ostala naďalej prítomná v dominantnej ideológii v Európe.

Rozvojová ideológia prevzala základné prvky rasistickej hierarchie medzi tzv. civilizovanými a necivilizovanými. Z nich sa stali rozvinutí a rozvíjajúci sa. Kým divosi nemali v sebe schopnosť stať sa civilizovanými, nerozvinutí boli schopní prekonať svoju pozíciu a dobehnúť rozvinutých. Hierarchia ostala, ale nebola viac nezmeniteľná. Bolo sa treba len snažiť podobne ako v Americkom sne.

Už v 50. rokoch však bola kritizovaná kontinuita s rasistickou koloniálnou ideológiou pretavenej do sekvencie slov zaostalý-nerozvinutý-nedostatočne rozvinutý. Kritika paternalizmu v rozvojovej ideológii (prítomná už počas kolonializmu) vyústila do snahy o participáciu a partnerstvo, ktoré bolo najsilnejšie kodifikované v Parížskej deklarácii v roku 2005 a v Akčnej agende z Akkry v roku 2008.

Kým Rozvojové ciele milénia platné do roku 2015 boli zamerané na globálny Juh a iba ôsmy cieľ partnerstva zahŕňal aj bohaté krajiny globálneho Severu, Ciele udržateľného rozvoja sa týkajú všetkých krajín. Objektom rozvoja viac nie je iba tzv. nerozvinutá krajina, ale sa ňou stáva aj krajina rozvinutá. Všetci sa môžeme zlepšovať, teda rozvíjať. Zatiaľ čo mnohé indikátory ukazujú pokračovanie rasizmu v tom zmysle, že sa zameriavajú na to, v čom kedysi tzv. civilizované spoločnosti naďalej víťazia a nie na to, v čom by boli lepšie krajiny chudobné, sú v Cieľoch udržateľného rozvoja prítomné aj prvky, ktoré rasovú hierarchiu obracajú na ruby.

V tomto ide o revolučný zmenu v rozvojovej ideológii. Tieto prvky sa dajú nájsť napríklad v cieli 12: Zabezpečiť trvalo udržateľnú spotrebu a výrobné schémy. Cieľ zabezpečiť do roku 2030 udržateľnú správu a efektívne využívanie prírodných zdrojov meria okrem iných aj indikátor materiálnej stopy na osobu. Tento indikátor je však zatiaľ až v tretej kategórii, to znamená, že preň neexistuje uznaná medzinárodná metodológia ani štandardy pre jeho meranie a tieto sa zatiaľ iba pripravujú alebo testujú. Zdá sa, že základom bude metodológia Eurostatu a v roku 2020 by mal byť indikátor definitívne prijatý.

Až potom sa bude dať posúdiť, ktorá krajina koľko spotrebuje a najmä koľko sa v danej krajine spotrebuje na osobu. Známy problém presunu priemyselnej výroby, ktorý môže znečistenie presunúť z kedysi priemyselného Severu na dnes tovary vyrábajúci Juh by tak mal odpadnúť. Uvidí sa, ako bude naložené s týmto kľúčovým detailom, ktorý rozhodne o tom, či skutočne došlo k zásadnému (hoc i v kontexte všetkých 17 cieľov iba čiastkovému) zlomu v rozvojovej ideológii v otázke jej rasizmu.

Ak by sa ukázalo, že za rozvinutosť sa považuje trvalo udržateľná spotreba, teda taká, ktorá má nejaké hranice, tak by zrazu mohlo znamenať, že Nemecko nie je rozvinutou, ale je naopak nerozvinutou, priam zaostalou krajinou neschopnou dobehnúť napríklad Ghanu v rozvojových pretekoch.

Pre kategorickejšie tvrdenie bude nutné analyzovať všetky indikátory súvisiace so životným prostredím. Mnohé z nich sa týkajú napríklad národných plánov, či zvyšovania povedomia. Tie samozrejme môžu byť nápomocné, avšak to, kto koľko znečisťuje nám poskytnú iba tvrdé dáta o spotrebe a práve tie sú potrebné, ak má rozvinutosť znamenať udržateľnosť. Možno by však bolo lepšie sa zamerať na hlbšie nerovnosti medzi krajinami a tie začať znižovať, aby podobné rebríčky stratili na zmysluplnosti a náš svet neovládali rasistické ideológie.

Editovaná verzia textu vyšla v Pontis Digest 3/2019

Foto: Ciele udržateľného rozvoja. Sedemnásť bodov programu. Zdroj: Flickr

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články