Bublinová demokracia

od Tomáš Profant
1864 pozretí

Tvrdenie, že ľudia si na internete radšej prečítajú niečo, čo potvrdí ich svetonázor, než aby sa zaoberali správami, s ktorými nesúhlasia, je dnes dokázané viacerými štúdiami. Aj na Facebooku klikáme najčastejšie na to, s čím súhlasíme a Facebook nám potom takéto stránky ukazuje častejšie, čím nás udržuje spokojných a zároveň ignorantských. Opačné názory sa k nám nemajú ako dostať a my ostávame uväznení v našej bubline.

Takéto správanie škodí demokracii, ak za demokraciu spolu s Masarykom považujeme diskusiu. Je to práve výmena názorov, ktorá demokraciu posúva z technokratického vládnutia legitimizovaného voľbou raz za štyri roky k skutočnej vláde ľudu. V nej musí fungovať živá občianska spoločnosť, inak sa z demokracie stáva vyprázdnený pojem, ktorému nikto neverí. A veru, neverí mu dnes stále viac ľudí.

Ťažko sa však čudovať, ak tí, ktorí by nám mali rozširovať obzory, samotní zrejme nečítajú iné, než s čím (minimálne v základných otázkach) súhlasia a potom nám takéto články servírujú ako zaujímavé. V tomto ducho sa nedávno vyjadril napríklad autor Cynickej obludy Rado Ondřejíček, keď v článku o Eugenovi Kordovi napísal, že sa mimo kaviarensko-liberálno-korektno-ľudskoprávno-pokrokovej bubliny nevykláňa. Toto svoje konanie pritom neprezentoval nijako sebakriticky a svoju uzavretosť voči názorom mimo tejto bubliny zrejme považuje za normálnu či správnu.

Zdá sa, že podobne sa správajú redaktori Denníka N Juraj Javorský, Konštantín Čikovský, Roman Pataj a Tomáš Gális. Tento denník pravidelne prináša tzv. Newsfilter a v ňom redaktori čitateľom a čitateľkám odporúčajú obvykle štyri „Zaujímavé články“. Kritériom výberu je podľa Konštantína Čikovského, že ide buď o dobré texty, alebo o texty, ktoré sú dôležité svojim vplyvom. Hoci treba oceniť, že denník dáva priestor konkurencii, analýza výberu týchto článkov naznačuje uzavretosť bubliny, v akej žijú redaktori Denníka N.

Za mesiac október medzi zaujímavé články zaradili 21 textov zo SME, 14 z Denníka N, 12 z Trendu, 11 z postoj.sk, 11 z .týždňa, 10 z aktuality.sk a jeden článok zo stránky Ženy v meste. Najčastejšie odporúčaným autorom bol Dag Daniš (9x), za ním nasledoval Jozef Majchrák (5x), Štefan Hríb (5x), Peter Schutz (4x), Martin M. Šimečka (4x), Peter Takačenko (4x), Marián Leško (4x), Fero Múčka (4x), Tom Nicholson (3x) a Michal Havran (3x). Odhliadnuc od rodovej nevyváženosti – Eva Čobejová (.týždeň) a Zuzana Petková (Trend) sa v analyzovanej sekcii objavili dvakrát – tento zoznam ukazuje uzavretosť liberálno-konzervatívnej bubliny.

Do očí bijúca je úplná absencia článkov z Pravdy. Naznačuje, že ju autori Newsfiltra jednoducho nečítajú. Alebo sa skutočne za celý október nenašiel jediný dobrý článok v jednom z najčítanejších mienkotvorných denníkov hodný odporúčania? Alebo azda Pravda nie je dôležitá svojim vplyvom? Ak aj by redaktori tento denník pravidelne čítali a považovali za nezaujímavý a bez vplyvu, už len pre názorovú rôznorodosť by ho mali z času na čas do takýchto výberov zaraďovať. Problematická je tiež kompletná ignorácia radikálnejších perspektív, ktorá by spochybnila ideologické základy centristického pohľadu na svet.

Tento pohľad dominuje tu zmieňovaným médiám a jeho reprodukcia vyhovuje ich čitateľom a čitateľkám. Čo vyhovuje jednotlivcom však nutne nemusí byť dobré pre spoločnosť. Uzavretosť liberálno-konzervatívnej bubliny, ku ktorej Denník N sekciou Zaujímavé články prispieva, škodí slovenskej demokracii. Pretože demokracia je diskusia.

Tento článok bol zaslaný do Denníka N na uverejnenie, kde bol odmietnutý. Dôvody odmietnutia vysvetľuje vedúci oddelenia komentárov a publicistiky Roman Pataj v emaile, ktorý tu s jeho dovolením publikujem:

Vážený pán Profant,

ďakujem za text, ale neuverejním ho. Veľmi stručne o dôvodoch. Do rubriky Zaujímavé články v našom Newsfiltri vyberáme texty, ktoré považujeme za zaujímavé my. Čiže nevyhnutne ide o subjektívny výber, ktorý sa nebude páčiť každému. Dôležitejšie však je, že ja osobne nevidím žiadny dôvod prečo by sme mali uverejňovať „radikálnejšie perspektívy“, k čomu nás vyzývate. Svoju úlohu nevnímam tak, že mám propagovať radikálne myšlienky, ich nositelia majú dostatok možností, ako ich prezentovať na iných platformách bez toho, aby som im v tom pomáhal ja. Obávam sa, že v tomto sa nikdy nezhodneme. Práve pre volanie po zverejňovaní radikálnych názorov nepovažujem Váš text za prínosný a nepoužijem ho.

Ďakujem za pochopenie

S pozdravom

Roman Pataj

Ďakujem Dominike Dodovej z Ústavu medzinárodných vzťahov za pomoc pri analýze.

Foto: ilustračné. Zdroj: Filckr. Autor: zacktionman.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články