Až sa veci vrátia späť do normálu

od Jakub Sely Séleš
543 pozretí

Už týždeň v obchode nebolo dostať múku. O cestovinách ani nehovorím. Neviem, z čoho teraz spravím ten kváskový chlieb, ktorým sa každý tak chváli. Nenosím nohavice, vstávam o desiatej, robím z domu.

Suseda vyhodili z práce. O mesiac nebude mať na nájom. My sme doma dvaja, takže nájom vieme zaplatiť zo spoločného. Neviem, čo ale bude o mesiac. Suseda sa mi na balkóne sťažovala, že jej mame vojaci nedovolili ísť nakúpiť. Dodnes som ani nevedela, kto vedľa nás býva. Dali sme sa do reči a vravím, že mám všetko na koložvársku, len smotana mi chýba. Suseda odbehla dnu a razom mi podáva fľašku, že má domácu. Z mlieka sa vraj naučila robiť aj tvaroh, lebo že už nemali. Kto by ale už len teraz kupoval tvaroh? No nič. Ona sa mi zasa sťažuje, že teraz nemá ako dať opraviť drez, že jej tečie, ale nevie na to nikoho zohnať. Spomenula som si na nástroje, čo máme doma (asi v spálni pod posteľou?). Vravím jej, že pohľadám a skúsim sa jej na to pozrieť. S rúškom, pochopiteľne.

Deviateho februára 1845 bolo Samuelom Jurkovičom v Sobotišti založené prvé družstvo na Slovensku – prvé na kontinente. Družstvá boli zakladané na princípe solidarity a svojpomoci, v Horných Uhrách aj na princípe striedmosti a „dobrých mravov“.

Ťažko teraz prorokovať, ale každopádne snaha o vzájomnú výpomoc,
projekty ako komunitné dielne či záhrady majú opodstatnenie a budúcnosť.

Dajme dokopy čo máme, zručnosti, schopnosti, jedlo, materiál a nástroje. Ochotu. Solidaritu. Vo vchode nás je 40 a každý robí niečo iné. Ja varím. Sused nevie. Ja neviem šiť, on je krajčír. Rodina o dve poschodia vyššie potrebuje múku. Sused vraví, že má kilo navyše, že o týždeň z neho mali byť buchty, ale že sa nejako zariadi. Oni mu sľúbili buď múku až bude, alebo sa mu pani ponúkla, že robí v IT, tak že mu môže niekedy pomôcť s počítačom. On ale počítač nemá – nepotrebuje ho, je lesníkom už 40 rokov. Nevadí. Kým pomáhajú iným, ktorí pomôžu potom jemu, sú si všetci kvit. A sused čo nemá na nájom? Vo vchode nás je 40. Väčšina z nás má nejakých tých desať eur nazvyš. Aspoň dnes. Na jeho nájom sme sa mu poskladali. Rozhodli sme sa spraviť si spoločný fond. Ešte sa nám hodí. Aj po korone. Každý prispieva koľko môže, začali sa pridávať už aj rodiny z vedľajšieho vchodu.

Sobotišťské družstvo, „Spolok gazdovský“, bolo založené z dvoch dôvodov. Rozvoj vzdelanosti a kultúry na Hornej zemi bolo treba ako soľ. Štúrovci preto zakladali knižnice, spolky striedmosti, zdôrazňovali potrebu angažovať sa politicky a zaujímať sa o veci verejné. Okrem toho, Uhorsko hospodársky zaostávalo. Častokrát si aj poctiví remeselníci museli privyrábať sezónnymi prácami či požičať si od úžerníka, kým aristokracia žila v relatívnom blahobyte. Spolok si tak dal za úlohu zbierať týždenne členské vklady, z ktorých vyplácali pôžičky s nízkym úrokom členom i nečlenom (pokiaľ šlo o poctivú osobu). Pomáhali tak remeselníkom rozširovať svoje dielne, ľudí dostávali z dlhov, financovali miestnu knižnicu, vysádzali stromy. Išlo o investície zo spoločného do vlastnej komunity s vysokou návratnosťou. Bolo by hlúpe myslieť si, že družstvo fungovalo bez problémov. Pár členov bolo vylúčených, lebo neplatili alebo porušovali svoje morálne záväzky – o členstve aj o financiách sa vždy hlasovalo na princípe – čo člen, to hlas, aby nikto nemal navrch. Ale pozitíva prevážili a zmenu pocítila komunita i jej okolie. Dnes posielať peniaze na spoločný, ideálne transparentný, účet nie je problém – trvalý príkaz vo výške, povedzme, 5% čistého je otázkou 5 minút. Skupinovú konverzáciu pre celý vchod či ulicu možno tiež vytvoriť dvoma kliknutiami. Stačí už len dať hlavy dokopy.

Až prehrmí táto pandémia, čaká nás ďalšia ekonomická kríza. A kto vie, čo príde po nej. Najskôr obrovské suchá a požiare. Ťažko teraz prorokovať, ale každopádne snaha o vzájomnú výpomoc, projekty ako komunitné dielne či záhrady majú opodstatnenie a budúcnosť. Budúcnosť má aj vytváranie záchranných sietí, spoločné investície do iných komunít či svojho okolia. Firmy ani politici nám nepomôžu. Ak sa budeme držať slovenskej družstevníckej tradície a hodnôt a budeme sa spoliehať len sami na seba, zvládneme to s hrdosťou. Jekhetane – spolu.

Autor foto: Bruce Guenter. Zdroj: Flickr.


Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://new.poleblog.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články