Alternatívne médiá vylepšujú tým štandardným imidž

od Tomáš Profant
1172 pozretí

Vo svojom článku o pôvode alternatívnych médií komentátor SME, Peter Tkačenko predostiera verziu samotných alternatívnych médií, že sú tu preto, lebo údajne tie tzv. štandardné „namiesto nahej, ničím neskreslenej pravdy halia svoje texty do rubáša politickej korektnosti, nepíšu, čo si myslia naozajstní ľudia z Bartošovej Lehôtky, nehovoriac o hrubých zlyhaniach, keď sa tragicky mýlili až luhali.“

Tkačenko tvrdí, že tomuto názoru „nezodpovedajú fakty“ a svoje tvrdenie dokladá úvahou o tom, ako veľmi sa zlepšili slovenské médiá od deväťdesiatych rokov minulého storočia a médiá v Británii a Amerike jednoducho označuje za „najkvalitnejšie“.

Nasleduje výpočet nezmyslov, ktoré alternatívne médiá prinášajú do spoločnosti. Akokoľvek sú niektoré alternatívne médiá skutočne problematické, je nemenej problematické Tkačenkovo ospevovanie tých, ktoré nazýva štandardnými. Aj tieto trpia množstvom problémov. V nedávnej dobe dva výskumy ukázali, ako americké médiá hrubo zlyhávajú.

Prvým prípadom sú správy o počasí. Napriek tomu, že podľa Svetovej meteorologickej organizácie existuje zrejmý vzťah medzi zmenami klímy a extrémnym teplom, v období medzi januárom a júnom tohto roku sa len sedem percent amerických televíznych správ a len 18 percent denníkových správ o rekordne vysokých teplotách nejakým spôsobom zmienilo zároveň o zmene klímy. Podľa jedného z autorov štúdie z organizácie Verejný občan môže mať neschopnosť dať extrémne počasie do kontextu za následok ľahostajnosť ľudí voči globálnemu otepľovaniu. Tento problém však neplatí pre všetky svetové médiá. Napríklad britské BBC a The Guardian narozdiel od Times a Daily Telegraph ponúkajú svojim divákom a čitateľom viac do kontextu zasadené spravodajstvo v otázke zmeny klímy.

Podľa druhého výskumu z Alabamskej univerzity americké tlačené a internetové médiá venovali teroristickým útokom páchanými moslimami v rokoch 2006-2015 až o 357 percent viac pozornosti, než činom nemuslimských páchateľov. Tento nepomer je pritom navyše v protiklade k množstvu plánovaných a uskutočnených teroristických útokov. Takéto útoky boli páchané alebo plánované bielymi ultrapravicovými extrémistami až takmer dvakrát častejšie než útoky moslimov. Opäť je tu problematický dopad na spoločnosť, v ktorej môže narastať strach z islamistického terorizmu a z moslimov samotných, čo môže mať za následok vznik predsudkov a následnú diskrimináciu.

Zdá sa teda, že aj tie najkvalitnejšie médiá sa môžu dopúšťať hrubých zlyhaní. Nie som si istý, či práve tieto konkrétne dve zlyhania sú dôvodmi, pre ktoré ľudia siahajú po alternatívnych médiách, avšak všeobecné tvrdenie o kvalite tzv. štandardných médií minimálne v týchto dvoch prípadoch nezodpovedá realite. Novinári v týchto médiách potom môžu mať nemenej zhubný vplyv na spoločnosť ako alternatívne médiá. Príklady Guardianu a BBC nám však ukazujú, že to tak nutne nemusí byť.

Dôležité je tiež si uvedomiť, že ani v jednom prípade nejde o problém, o ktorom píše Tkačenko. Nejde tu o politickú korektnosť, názory más, ba ani konkrétne omyly, či lži. Štandardné médiá prinášajú pravdu a predsa hrubo zlyhávajú – svojim čitateľom ponúkajú veľmi problematickú ideológiu, v ktorej počasie nemá nič s otepľovaním a moslimských teroristov je viac ako nemoslimských. Treba podotknúť, že nezlyhávajú jednotlivci, ktorí by si čokoľvek vymýšľali. Naopak títo môžu byť úprimní a svoju prácu robiť najlepšie ako vedia. Zlyhávajú však médiá ako celok. A presne to je hlavný problém tzv. štandardných médií – prepájanie malých, izolovaných právd (vonku je teplo, konkrétny moslim sa dopustil terorizmu), ktoré kolektívne vytvárajú jednu veľkú manipuláciu bez toho, aby táto manipulácia bola explicitne vyslovená (teplo nie je spojené s otepľovaním, terorizmus páchajú najmä moslimovia).

Avšak pozor, všetky tzv. štandardné médiá majú slepé miesta tohto typu. Uvedená kritika nie je nijak neobvyklá. Problémom ale je aj samotná diskusia o alternatívnych médiách, ktorá v prvom rade slúži na to, aby legitimizovala tie štandardné ako „dobré“ tým, že sa stávajú opakom „zlých“ alternatívnych (a platí to aj naopak). Áno, niektoré alternatívne médiá sú problematické, ale ich zneužívanie na (seba)legitimizáciu tých štandardných kvalite diskusie o médiách neprospieva. Dôležitejšie je položiť si základnú otázku, čo vlastne od médií chceme?

Na záver len jedna poznámka. Výskumy, ktoré som tu citoval som prebral z českých alternatívnych médií – Alarmu a Denníka Referendum. Nejde však o dezinformačné médiá typu Hlavných správ, či Zem a vek, ale o alternatívu, ktorá sa snaží robiť poctivú žurnalistiku. Pohľad na svet, ktoré tieto kvalitné alternatívne médiá ponúkajú, je však v mnohom odlišný (čítaj alternatívny) od toho, ktoré ponúkajú tzv. štandardné médiá. Možno by bolo dobré, ak by si Peter Tkačenko kládol otázku, prečo vznikli takéto médiá nielen v Česku, ale aj v Spojených štátoch, Nemecku a inde po svete.

Článok bol odmietnutý v denníku SME. Peter Tkačenko v emailovej reakcii tvrdil, že médiá neospevoval a netvrdil, že nerobia chyby, ako som mu údajne podsúval. Vznik normálnej alternatívy voči médiám stredného prúdu považoval za samozrejmý a v kontexte debaty o tom, ako konšpirácie ohrozujú slobodu a demokraciu, za irelevantný.

Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: Steven Lilley.

 

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články