Ako nerozprávať o sexuálnej orientácii

od Maya Pendix
4751 pozretí

Minulú stredu vyšlo nové číslo týždenníka PLUS 7 dní, v ktorom bol aj rozhovor s predsedom vlády Petrom Pellegrinim. Rozhovor ale nebol úplne kompletný. Podľa šéfredaktorky týždenníka Šelestiakovej chýbala časť otázok, ktoré sa týkali súkromného života a sexuality predsedu vlády. Denník N na svojom youtube kanáli zverejnil video, kde Pellegrini na tieto otázky odpovedá. Podľa článku Denníka N sa Pellegrini snažil, aby jeho osobný život v rozhovore nebol spomenutý a vydavateľ sa mu rozhodol vyhovieť. Podľa Šelestiakovej ide o cenzúru a na protest sa rozlúčila so svojimi čitateľmi, v čase písanie tohto článku však nie je jasné, či aj naozaj dala výpoveď. Podľa jej vydavateľa News and Media Holding je na dovolenke.

Prečo by nás mal zaujímať jeho súkromný život? Peter Pellegrini je možno verejná osoba a predseda vlády, ale jeho súkromie nám nepatrí. Právo na súkromie máme všetci, bez ohľadu na postavenie v spoločnosti.

Toto je len najnovší vývoj v špekuláciách o sexuálnej orientácii Petra Pellegriniho, o ktorom sa dlho povráva, že je gay. Ako je však možné vidieť na videu, on sám to popiera. Nehladiac na nevhodnosť otázky, jeho odpoveď by nám mala stačiť na to, aby sme sa touto témou prestali zaoberať. Ak niekto povie, že nie je gay, tak nie je namieste jeho odpoveď spochybňovať. Tak ako považujeme za nesprávne hovoriť gay ľuďom po coming oute, že “je to len fáza” alebo bisexuálom, že “sú len zmätení”, tak by sme mali prestať špekulovať aj o jeho orientácii, keďže sa sám vyjadril jasne. Je možné, že gay je, ale rozhodol sa nechať si to pre seba? Je. Ale to nie je naša starosť.

Prečo by nás mal zaujímať jeho súkromný život? Peter Pellegrini je možno verejná osoba a predseda vlády, ale jeho súkromie nám nepatrí. Právo na súkromie máme všetci, bez ohľadu na postavenie v spoločnosti. Čo však robí túto situáciu ešte horšou je fakt, že otázka sexuality je pre mnohých ľudí osobná a citlivá záležitosť a je pri najmenšom neslušné sa nato pýtať, a ešte horšie je trvať na uverejnení jeho odpovede v časopise aj napriek jeho želaniu, aby tú časť rozhovoru vystrihli. Je to ďalšia zo série nevhodných otázok, ktoré sa cishetero ľudia radi pýtajú queer ľudí, medzi najväčšie hity patria “čo máš medzi nohami?” a “kto z vás je žena vo vzťahu?”. (dám vám sem odpovede, aby ste sa už nemuseli pýtať: nepýtaj sa cudzích ľudí na ich genitálie a nikto, keďže pointa gay vzťahu je mať dvoch mužov, nie muža a ženu).

A tu mal článok skončiť, pán Bárdy sa však rozhodol ísť cestou povestného “ale” (preslávené najmä z výrokov ako “ja nie som rasista, ALE”)…

Coming out je osobná záležitosť každého queer človeka. Oni sami by sa mali rozhodnúť kedy, za akých podmienok a komu odhalia svoju identitu. Pýtať sa ich a dožadovať sa odpovede je vrchol drzosti a arogancie cishetero ľudí, ktorí žijú v predstave, že im patria informácie zo súkromného života queer ľudí. Aj tí “tolerantní” bohužiaľ často žijú v predstave, že keďže oni “akceptujú” queer ľudí, tí by sa nemali báť byť pred nimi otvorení. Ako sa však v stredu ukázalo, táto “akceptácia” je povrchná a nevychádza zo skutočnej podpory a empatie voči queer ľuďom. Keby tomu tak bolo, tak by títo ľudia rešpektovali, že niekto coming out spraviť skrátka nechce, môže mať na to milión rôznych dôvodov, ale nie je nám dlžný vysvetlenia. A ideálne by prestali šíriť naratív o Pellegriniho homosexualite, keďže on sám to poprel a to treba rešpektovať, nech si o ňom myslíme čokoľvek.

Hlavné argumenty proponentov tézy, že pýtať sa na sexualitu je v poriadku, zosumarizoval šéfredaktor portálu aktuality.sk Peter Bárdy. “To, či ste, alebo nie ste homosexuál, je vaša najintímnejšia záležitosť, o ktorej nemusíte nikomu hovoriť, a na ktorú sa vás slušní ľudia nemajú pýtať. Bodka!” napísal. A tu mal článok skončiť, pán Bárdy sa však rozhodol ísť cestou povestného “ale” (preslávené najmä z výrokov ako “ja nie som rasista, ALE”) a píše, že na sexualitu je možné sa pýtať počas bezpečnostnej previerky alebo ak je osoba na čele homófobnej kampane. Pokiaľ vieme, redaktor PLUS 7 dní bezpečnostnú previerku chvalabohu na starosti nemal. Homofóbia strany Smer a ich celej kampane sa však poprieť nedá. Čo by sa ale zmenilo, ak by náhodou Pellegrini naozaj bol gay? Podľa ľudí ako Peter “ja nie som homofób, ALE” Bárdy to asi znamená, že je na ich homofóbii niečo horšie, ako keby bola vedená od cishetero človeka. Ale prečo? Pretože to obsahuje element nenávisti voči sebe samému? Potom je namieste pýtať sa, odkiaľ táto nenávisť prichádza. Cishetero populácia trpí mylnými predstavami, že gay ľudia si za homofóbiu môžu sami. “Najväčší homofóbovia sú tajní homosexuáli.” Toto presúvanie viny je však len taktika cishetero ľudí, aby nemuseli konfrontovať svoju vlastnú homofóbiu a povrchnosť svojej “otvorenosti”.  Homofóbia zo strany gay človeka je rovnaká homofóbia ako tá zo strany heterosexuála. Kvalitatívne nie je o nič horšia a tvrdiť opak je samo o sebe aktom homofóbie, keďže je to neférové hodnotenie človeka za určitý postoj len na základe jeho sexuálnej orientácie. Preto stále nie je namieste niekoho nútiť do coming outu a požadovať, aby nám otvoril svoje súkromie.

Problematické elementy diskurzu na liberálnej strane internetu by sa dali rozoberať aj ďalej. Ako napríklad označenie nevyoutovaných gay ľudí z “klamárov” a “pokrytcov” alebo útok na charakter gay ľudí, ktorí skutočne majú problém s akceptovaním vlastnej orientácie. Toto všetko samozrejme bez sebareflexie a zamyslenia sa, či to nie je práve cishetero spoločnosť, ktorá vytvára nepriateľské prostredie pre queer osoby.

Nech už bol úmysel novinárov a novinárok akýkoľvek, táto kauza odhaľuje, aké sú skutočné pocity aj tých najliberálnejších Slovákov. Gay ľudia sú pre nich len doplnky, objekty, ktorých sexualitu môžu použiť na demonštrovanie vlastnej “tolerantnosti” alebo ako zbraň proti politickému rivalovi. Podpora gay ľudí na Slovensku nevychádza z úprimnej akceptácie, ale z predstáv cishetero spoločnosti o “ideálnom gayovi”, ktorý je vždy ochotný diskutovať svoj osobný život na verejnosti, ktorý je vždy hrdý na seba a svoju orientáciu, ktorý hlavne životným štýlom emuluje svojich hetero rovesníkov.

Žijeme v homofóbnej spoločnosti a časovať niekomu coming out, nech už ide o kohokoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, je niečo, voči čomu by sme sa mali vyhraniť. LGBT+ ľudia sú za svoju existenciu bití, ponižovaní, šikanovaní, urážaní, vyhodení z práce alebo z domova. Iba novinári a novinárky bez akejkoľvek morálnej integrity sú schopní zaobchádzať s niekoho sexualitou tak ľahkomyseľne, ako to predviedla redakcia PLUS 7 dní.

Titulný obrázok: Flickr,  CC-BY-4.0: © European Union 2019 – Source: EP

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články